ILUSTRAČNÉ FOTO SME – PAVOL FUNTÁL

keby nebola posudzovala manželov rýchly a hlasný prejav svojou, ženskou optikou. Muži totiž môžu zrýchliť tempo prejavu len pri súčasnom zvyšovaní sily hlasu. Ženy však dokážu hovoriť rýchlo aj keď rozprávajú pošepky.

Muži a ženy rozdielne chápu komunikáciu, rozdielne sa vyjadrujú, rozdielne prijímajú partnerove repliky. Rozdiely v uplatňovaní týchto prostriedkov sa objavujú už v ranom detstve. Napríklad chlapci razantnejšie gestikulujú, dievčatká majú jemnejšie pohyby a častejšie sa usmievajú. V dospelosti sa zasa snažíme dokumentovať nielen to, že sme mužom/ženou, ale sa aj správame ako muž/žena – veď sa to od nás aj očakáva.

Muži sa menej usmievajú

Pri komunikácii s partnerom rovnakého pohlavia muži v porovnaní so ženami uplatňujú menej mimiky, menej často sa usmievajú, zriedkavejšie sa pozerajú na partnera a udržujú od neho väčšiu vzdialenosť. Razantnejšie pohybujú telom ako ženy. Ich gestikulácia je menej expresívna a nie je taká častá ako gestikulácia žien. Ženy sa dlhšie a častejšie pozerajú na partnerku, ochotnejšie pritakávajú, živšie a expresívnejšie gestikulujú. Udržujú menšiu vzdialenosť od partnerky.

Ženy sa viac dotýkajú

Kým muži si radi sadajú tak, že ich kolená sú od seba, ženy uprednostňujú sedenie s nohami vedľa seba alebo s nohami prekríženými v kolenách. Muži často sedia tak, že zopnú ruky za hlavou, pohodlne sa oprú o operadlo stoličky a vypnú hrudník; ženy si takto sadnú len výnimočne. Muži vôbec sedia i pohybujú telom tak, že vyžadujú pre seba viac priestoru ako ženy. Muži si pri stretnutí zvyčajne podajú ruky, ženy sa objímu, pobozkajú. Ženy sa na verejnosti viac bozkávajú a držia za ruky ako muži.

Ženy sa dokonca viac dotýkajú samých seba – hladia si tvár, hrajú sa s vlasmi, upravujú si odev. Nie je však jasné, či je to spôsobené tým, že sú snáď úzkostlivejšie ako muži, alebo je to zvýšeným sebauvedomovaním si svojho vzhľadu. Ženský účes i oblečenie si v spoločnosti vyžadujú oveľa viac kontroly ako mužské.

V komunikácii s partnerom opačného pohlavia muži i ženy niektoré neverbálne výrazové prostriedky partnera preberajú, iné zasa zdôrazňujú v snahe upútať jeho pozornosť. Napríklad dĺžka pohľadov je kratšia v komunikácii mužov, dlhšia v komunikácii žien, v komunikácii muž – žena je stredná. V zmiešaných rozhovoroch muži i ženy uplatňujú viac krášliacich pohybov, muži si upravujú oblečenie, najčastejšie viazanku, ženy sa dotýkajú vlasov, pohadzujú hlavou.

Muži si ženskú mimiku zle vysvetľujú

Z nášho porovnania sa zdá, akoby mužský spôsob komunikácie bol priebojnejší, no menej spoločenský; ženy sa zdajú byť otvorenejšie, senzitívnejšie, chápavejšie. Bohatšia mimika, frekventovanejšie pohľady a štedrejšie úsmevy ich robia akoby slabšími, prístupnejšími, príliš „milými“ a závislými od partnera. Muži si často takúto neverbálnu komunikáciu žien nesprávne vysvetľujú ako sexuálnu výzvu. Týmito neverbálnymi prostriedkami si však ženy ťažko vydobýjajú rešpekt v spoločnosti. Preto v súčasnosti stretáme mnoho žien, ktoré si v zamestnaní osvojujú typicky mužské formy správania.

Ženy je ťažšie oklamať telom

Muži a ženy sa odlišujú aj v schopnosti čítať neverbálnu komunikáciu. Muži uprednostňujú komplexný pohľad, ženy sa zameriavajú na detaily, vedia odhaliť nezrovnalosti medzi slovami a rečou tela hovoriaceho. Preto je ťažké oklamať ich. Na spoločenských podujatiach sú ženy schopné do 10 minút odhaliť vzťahy medzi prítomnými a len 4 sekundy potrebujú na to, aby zaregistrovali najatraktívnejšieho muža. Muži skôr venujú pozornosť vybaveniu miestnosti a tomu, ktoré veci tam treba opraviť.

PhDr. OĽGA ŠKVARENINOVÁ, CSc.,

Autorka pracuje na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, venuje sa verbálnej a neverbálnej komunikácii