Kontroverzná britská umelkyňa Tracey Eminová prišla s ďalším originálnym nápadom, ako zaujať, možno aj provokovať verejnosť. Vystavuje svoje nohavičky. Súčasťou jej umeleckého výrazu je aj nápis na škatuli, v ktorej je naaranžovaná bielizeň. „Všetko to milovanie, ktorému som sa oddávala.“ (vľavo) A k tomu dodatok (vpravo): „A stále chcem viac.“
FOTO – AP
Odkedy ju roku 1999 nominovali na Turnerovu cenu, je Tracey Eminová ženou, o ktorej sa v Anglicku vzrušene debatuje. Vtedy vystavila svoju rozhádzanú posteľ so špinavou bielizňou, prázdnymi fľašami od vodky, škatuľkami marlboriek, pokrčenými papiermi a ďalším smutným odpadom. Vyvolala tým najväčší zo všetkých škandálov, ktoré sa okolo tejto najprestížnejšej výtvarnej ceny rozbehli. Jemne povedané, neupravená posteľ nevyvolala len klasickú otázku: „Je toto umenie?“ Vzbudila aj všeobecnú zvedavosť na osobu, ktorá ju používala, čiže na ňu.
V televíznom rozhovore pre BBC vtedy povedala, že jej objekt My Bed Work (Moja posteľná práca) je obrazom niekoľkých zlých dní na najhlbšom bode jej alkoholickej fázy. Napokon, postele zosnulých umelcov, tvrdila Tracey Eminová, boli vždy predmetom zvláštneho záujmu. Jej vášnivo debatovaná posteľ je v istom zmysle pre jej prácu príznačná: vždy sa zdalo, že bezprostredne súvisí s jej vlastným životom.
Doteraz vystavovala v Paríži, Ríme, New Yorku. Ale výstava This Is Another Place je jej prvou veľkou samostatnou výstavou vo verejnej galérii od roku 1997, v Modern Art Oxford (so sedemdesiatimi prácami je to jej najväčšia samostatná výstava vôbec). Javí sa ako veľmi osobná záležitosť: paradoxne preto, lebo Eminová na nej tak bohato informuje o podrobnostiach svojho životopisu, že množstvo televíznych divákov, rozhlasových poslucháčov a čitateľov novín si ich môžu dosadiť do priameho vzťahu k jej životu.
Tak polorozpadnuté mólo, ktoré kedysi postavila do jednej zo sál parížskeho Centra Georges Pompidou, pripomína najskôr jej detstvo v prístavnom meste Margate, až potom v ňom môžeme vidieť meditáciu o pominuteľnosti a rozpade. A tiež romantický sklon nachádzať krásu v ruinách. Podobným spôsobom je na tom istom mieste vystavený pár obnosených gumených plážových šľapiek. Zdá sa, že patria autorke, ale opis vám prezradí, že zdanie klame a že objekty sú odliate zo solídneho bronzu.
Nová inštalácia Gin Bath, Bed and Moses Basket (Džinový kúpeľ, posteľ a Mojžišov košík), prázdny podstavec na posteľ a pri ňom kôš z vŕbového prútia a kovový kôš na odpadky – odkazuje na narodenie, počatie a smrť. Britské noviny tvrdia, že verejnosť si hneď spomenula na ťažkosti umelkyne po potrate, s ktorými už bola predtým podrobne oboznámená. Výstava s jej krehkými, melancholickými a vzdorne pseudonaivnými prácami je miestom vyznaní. Každé jej dielo chce byť viac než nefiltrovanou čiastočkou jej životopisu – má byť súčasťou toho, čo chce o tom povedať ako umelkyňa. Ale možno je Tracey Eminová sama predsa len väčšia než jej umenie.
