Prezident Bush sa pustil do boja za zrušenie zvýhodňovania Afroameričanov pri prijímaní na univerzity. FOTO - ČTKVýhody Afroameričanom
Je to politika zvýhodňovania určitých skupín v americkej spoločnosti, ktoré boli v minulosti diskriminované a voči ktorým v spoločnosti prežívajú predsudky (Afroameričania, ženy). Prvý ucelený vládny program afirmatívnej akcie, nazývanej aj pozitívna diskriminácia, prišiel v 60. rokoch pod heslom „rovnosť príležitostí je dobrá vec, ale nie je to dosť“.
(zo)
Americký prezident George Bush vykročil na tenký ľad. Chystá sa pred Najvyšším súdom podporiť žalobu troch neúspešných uchádzačov o štúdium proti Michiganskej univerzite, ktorá napáda uprednostňovanie čiernych a hispánskych študentov na základe princípu „afirmatívnej akcie“. To protirečí podľa nich ústavnému ideálu rovnosti. Uprednostňovanie má vyrovnávať dedičstvo z čias amerického otroctva, keď plnoprávnymi občanmi boli len ľudia s bielou farbou pleti.
„Pracujeme, aby sme odstránili zlo plynúce z rasových predsudkov. Nepoužívajme na to metódy, z ktorých vzniká ďalšie zlo,“ povedal Bush. Naráža tak na zlosť bielych uchádzačov o štúdium, ktorí sa pre afirmatívnu akciu nedostali na univerzitu. „Nikto nepochybuje o dobrom úmysle tých, ktorí zaviedli afirmatívnu akciu, je však spojená s nebezpečným a prekonaným predpokladom, že ‘na rase záleží‘,“ píše sa v glose denníka New York Times.
Odporcovia afirmatívnej akcie sú medzi bielymi aj čiernymi Američanmi. Ich hlavný argument znie: Afroameričania predsa už nepotrebujú ponižujúcu barličku. Od Busha očakávajú, že súdny proces využije na presadenie úplného zrušenia vnímania rasy pri prijímačkách na všetkých univerzitách. Republikán Bush sa chystá vyhrať prezidentské voľby aj v roku 2004. Takéto rozhodnutie prináša riziko straty tisícov neistých hlasov z afroamerickej menšiny, tradične inklinujúcej k demokratickej strane. Voliči majú ešte v čerstvej pamäti rasistické vyhlásenia vplyvného republikána, senátora z Mississipi Trenta Lotta. Musel preto odstúpiť z funkcie vodcu republikánov.
Predstavitelia Michiganskej univerzity tvrdia, že Bush opäť niečo neprípustne zjednodušil. „Prijímací proces skúma celé sociálne pozadie každého uchádzača, a nielen rasu,“ povedala pre denník New York Times rektorka univerzity Sue Coleman.
Kvóty - predpísané počty prijímania iných než bielych študentov, zakázal Najvyšší súd už v roku 1978. Napriek tomu prezident šikovne používa citlivé slovo „kvóty“ vo svojej najnovšej argumentácii.
Najvyšší súd Spojených štátov amerických pred polstoročím zakázal oddelené školstvo pre bielych a čiernych obyvateľov krajiny. Teraz má rozhodnúť, či je krivda, ktorá sa diala na černochoch v Amerike 250 rokov, už spoločensky prekonaná a sociálna kompenzácia v podobe výhod zbytočná.
Vyzerá to optimisticky - od roku 1967, keď ctihodných občanov rozzúril pri sledovaní seriálu Star Treck prvý odvysielaný čierno-biely bozk, sa všeličo zmenilo. Počet zmiešaných manželstiev vzrástol za posledných dvadsať rokov o dve tretiny. Ešte stále tu sú ale aj černošské getá, plné detí dopredu odsúdených na život v „nižšej kaste“.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
