Slovensko je na tom inak - z názorov obyvateľov Slovenska stále sála skepsa. V anketách, príspevkoch poslucháčov rádií, diskusiách na internete sa stretávame s konštatovaniami: „Ide to dolu vodou. Dobre - to už bolo.“ Na postojoch nič nemení ani to, že podľa správy Organizácie spojených národov sa na Slovensku nežije až tak zle a všeličo sa zlepšuje.
„Slováci trpia pocitom permanentnej ukrivdenosti. Môže byť spôsobený aj tým, aké očakávania sa nám do hláv vkladajú,“ hovorí sociologička Iveta Radičová. V nadhodnotených sľuboch sa podľa nej pretekajú hlavne politici, no svoju rolu pri vytváraní všeobecnej nálady zohrávajú aj médiá. „Pri interpretácii nejakého faktu, komentároch, ktoré majú neprimerané očakávania, vytvárajú istú atmosféru v spoločnosti,“ hovorí Radičová. Dodáva však, že nie každý novinár má neprimerané očakávania.
Podľa Radičovej sú isté skutočnosti, ktoré jednoducho nemôžu byť lepšie: „Ani dospelý človek vysoký 170 centimetrov, ktorý chce hrať basketbal, nemôže nariekať, prečo nemá dva metre. Musíme si vybrať šport, na ktorý stačíme.“
Za posledné desaťročie sa intenzita reakcií obyvateľov výrazne zmenila. Príčina je v tom, že o mnohých veciach sa môže verejne hovoriť. „Na druhej strane, ak je úroveň politickej reprezentácie taká, aká je, potom každý občan si má právo myslieť, že tým veciam rozumie minimálne tak dobre ako jeho politická reprezentácia,“ dodáva sociologička na margo politikárčenia našich občanov.
Dnešnú politiku prirovnala k situácii, keď chce inštalatér opraviť vodovod, ale potrebuje na to diskusnú reláciu, ako to má urobiť. „Mám na mysli istú mieru profesionality a zbavenia sa zodpovednosti presunutím na občana.“
Dobre bude podľa nej bude vtedy, „keď nám politici nepotečú denno-denne priamo z vodovodných kohútikov. Keď politika nám bude zasahovať do života len prostredníctvom istých regulácií, kontroly.“
MIRKA HOROBOVÁ
