Ruskí novinári slávia 300 rokov od chvíle, ktorá sa oficiálne pokladá za moment vzniku ruskej žurnalistiky. V novodobej histórii sa tieto oslavy nazývajú tiež oslavami slobody slova. Paradoxne tentoraz pripadli na obdobie, ktoré zjavne žiadnej veľkej slobode nepraje.
Niekoľko vyhostených zahraničných korešpondentov je tým menším zlom. Séria vrážd, útokov a dokonca i obvinení z pokusu o štátny prevrat – to sú nebezpečné prejavy štátom tolerovaného alebo i organizovaného tlaku na predstaviteľov verejných oznamovacích prostriedkov v postsovietskom priestranstve.
Na celom svete i v Ruskej federácii sa znížil počet reportérov, ktorí zomierajú vo vojnových konfliktoch. Jednoducho je menej konfliktov. V Rusku navyše tie najväčšie a najnebezpečnejšie oficiálne miesta pre novinárov úplne uzavreli. Čečensko je v dokonalom informačnom vákuu.
Rok 2002 bol aj vo svetovom meradle k novinárom milosrdnejší – zahynulo ich „len“ 19. Zato sa zvýšil počet tých, ktorí sú za svoju činnosť uväznení. Ak sa ich v roku 2001 dostalo za mreže 498, v minulom roku už svet z väzenskej cely pozorovalo 692 novinárov.
V Rusku sa navyše v posledných týždňoch konali doslova pohony na novinárov. V noci z 10. na 11. januára 2003 zastrelili futbalového komentátora televízie Rossia Jurija Tiškova. Dva dni predtým našli znetvorené telo známeho autora niekoľkých internetových novín s vojenskou a vojnovou tematikou Vladimíra Suchomlina. Umučili ho na kraji Moskvy a tých, ktorí si jeho smrť objednali, to stálo iba 1200 amerických dolárov.
V deň, keď sa konali oslavy slobody slova vRusku, v Turkmenistane vydali zatykač na známeho ruského zahraničného reportéra Arkadija Dubnova. Vraj organizoval atentát na turkménskeho prezidenta Saparmurata Nijazova.
Niekoľko dní pred touto trochu šokujúcou správou vyšlo najavo, že Rusko vyhostilo nemeckú skupinu novinárov smerujúcich do Čečenska a – čo je na ruskom poli boja za slobodu slova novinkou – americkú žurnalistku, špecialistku na problematiku odborov. Vraj ohrozovali bezpečnosť ruského štátu.
Vyhostení zahraniční novinári počas vlády prezidenta Vladimira Putina sa tak začínajú počítať na desiatky, čo iste o veľkých reformách smerom k slobode tlače nesvedčí.
Obrancovia slobody slova z Centra extrémnej žurnalistiky v Moskve a medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc uvádzajú, že bývalé sovietske republiky a Rusko predovšetkým boli v roku 2002 pre novinárov tými najnebezpečnejšími a najmenej príjemnými krajinami na svete. A že vlastne nie je vôbec čo sláviť. Z tristo rokov bolo slobodných ozaj len veľmi málo. Ten tohtoročný k nim opäť, ako sa zdá, patriť nebude.
