Dodnes v tomto malom meste cítiť slávnu minulosť, ale legenda tej doby, František Čuba, je neprístupný človek. „Agrokombinát Slušovice rozdelili na 42 podnikov,“ hovorí stručne. S novinármi má vraj zlé skúsenosti a v dobrom nespomína ani na prezidenta Václava Havla, ktorý v auguste 1990 hovoril o „krajne temných slušovických žilkách“.
Obyvatelia Slušovíc hovoria ochotnejšie, ale svoje mená taja. Starosta Hradecký sa im nečuduje: „Za družstva sa mali dobre, ale dnes sa niektorí cítia ukrivdení.“ Viacerí majú Čubovi za zlé, že niektoré firmy kedysi previedol na Slovensko a oni dnes poberajú slovenský dôchodok, ktorý je menší a navyše v slovenských korunách.
Napriek tomu podnikateľský život v Slušoviciach kypí životom, firmy sú na každom kroku, okolie mesta je zastavané skladmi a modernými výrobnými halami. To, čo upadá, sú skleníky bývalého družstva. Majú porozbíjané sklá, chátrajúci plot, za ním pár kusov oviec.
Kto je Čuba? Na kostol neprispieva a miestny farár Jozef Pekárek sa s ním nestretáva. „Keď prišli revolučné dni a došli študenti, on ich vyhodil,“ hovorí. (rf)
