Stroj sa zadrháva
Ale nie sú. Finančná kríza v Ottawe a komplikované riešenie majetkovoprávnych pomerov v Buffale signalizujú, že sa mašinéria kdesi zasekáva. Dva prípady žiadostí o ochranu pred bankrotom za jedinú sezónu, vlastne pol sezóny, to tu ešte nikdy nebolo. Presne toľko ich bolo totiž v celej histórii NHL. K tomu všetkému sa pomaly, ale iste začína otvárať diskusia o novej kolektívnej zmluve medzi ligou a hráčskou asociáciou, pretože tá stará, ktorej ‘vyhandlovanie‘ zastavilo v roku 1994 ligu na pol sezóny, vyprší 15. septembra 2004. Zatiaľ je ešte priskoro predpovedať výsledok, ale nepochybne sa to všetko bude točiť okolo peňazí. Tak, ako to vždy bolo, je a bude.
Ottawský rozpor
Povedané trochu zjednodušene, súčasné problémy na príklade niektorých mužstiev naznačujú, že vo vzťahu medzi vynaloženými nákladmi a dosiahnutým výsledkom nie je niečo v poriadku. Ottawa Senators hrajú v súčasnosti najkompaktnejší, najdynamickejší hokej vo Východnej konferencii, ba vari v celej lige. Ani ich najvážnejší konkurenti ako Detroit, Dallas, St. Louis či Vancouver nehrajú v tomto čase tak kvalitne a vyrovnane vo všetkých pozíciách a herných činnostiach. Hossa, Havlát, Alfredsson, Chára, Lalime, White, Fisher patria k špičke ligy. Senátori sú s bezpečným jedenásťbodovým náskokom na čele Severovýchodnej divízie, v Prezidentskom pohári ich delí od vedúceho Dallasu iba jeden bod. Dali najviac gólov zo všetkých mužstiev ligy, solídne pozície majú aj v hodnotení presiloviek a oslabení. To všetko bez gigantických predsezónnych nákupov a za jeden z najnižších platových rozpočtov v NHL. Napriek tomu všetkému sa senátori ocitli v situácii, v ktorej im niet čo závidieť. Došli peniaze, hráči nedostali výplaty.
Ako je to možné?
Prečo stagnuje obchod, pri ktorom sa za relatívne nízkych investícií vyrobí najkvalitnejší tovar? Prečo ubudlo divákov? Na druhej strane tu máme iný ekonomický hlavolam: ako je možné, že finančnú stabilitu New York Rangers priveľmi nerozhádže ani mizerná hra multimiliónových akvizícií, ani slabá návštevnosť a ani päť sezón za sebou bez play off?
Prirodzene, prvé, čo udrie do očí pri porovnávaní týchto klubov, je ekonomická sila ich geografickej lokácie. Ottawa a New York - to je kanadský vidiek verzus multikultúrny megapolis. Príjemné hlavné mestečko kontra industriálny mastodont.
Milióny proti biliónom
New York sám uživí dva hokejové kluby (ak rátame aj New Jersey Devils z druhého brehu rieky Hudson, tak tri), dva bejzbalové, dva futbalové a dva basketbalové. Toto nie je konkurencia. To jednoducho treba zobrať na vedomie, že je to tak a inak to nebude. Niečím takým Ottawa nikdy nebude a vari by ani byť nechcela. Ale ako výstižne poznamenal v časopise Ottawa Business Journal na margo tejto ekonomickej disparity Michael Darch, riaditeľ pre globálny marketing Ottawského centra pre výskum a inováciu, ak už raz v Ottawe sídli špičkový športový profesionálny klub, tak je to akoby mesto bolo „boxerom, ktorý boxuje o váhu vyššie“.
Pritom však práve existencia špičkového profesionálneho športového klubu je pre také mesto, ako je Ottawa, takmer životne dôležitá. Určite dôležitejšia než pre New York. Štúdia finančného poradcu Delphi Group odhaduje, že ak by Senators museli Ottawu opustiť, straty mesta a regiónu na príjmoch z napojeného obchodu najrôznejšieho druhu od hotelových služieb cez maloobchod, reštaurácie a podobne by dosiahli takmer jednu miliardu dolárov. Nehovoriac o tom, že vyrátať stratu na marketovaní mena a imidžu mesta je takmer nemožné, najmä ak sú Senators jediným športovým klubom v oblasti, ktorý hrá vrcholnú profesionálnu súťaž a ešte k tomu z výrazne väčšej časti na lukratívnom americkom trhu. Kým v New Yorku by po eventuálnom bankrote bez problémov vznikol nový hokejový klub, do Ottawy by sa špičkový profesionálny hokej po prípadnom odchode Senators vracal možno znovu šesťdesiat rokov, ako to bolo po rozpustení prvého mužstva Senators v sezóne 1933-1934.
Nedarí sa preraziť v televízii
Isteže, situácia v Ottawe či v Buffale vyplýva z veľkej časti z ekonomickej sily daného regiónu, avšak ich finančné a iné problémy nie sú spôsobené iba tým. Vo všeobecnosti možno povedať, že ide o problém postavenia hokeja samotného na trhu profesionálneho športu v Spojených štátoch. Po relatívne úspešnej prezentácii v televízii v najsledovanejších hodinách počas zimnej olympiády v Salt Lake City sa zdalo, že hokej môže postúpiť o krok na ceste k americkému divákovi, čo sa mu na rozdiel od amerického futbalu, basketbalu a bejzbalu nie a nie podariť. Avšak opak bol pravda: celoplošné televízne kanály obmedzili v novej sezóne počet priamych zápasov s čudesným odôvodnením, že menej bude viac. S tým súvisí aj dohoda o výnose za televízne prenosy, ktorá zaručuje NHL príjem 600 miliónov dolárov za šesť rokov. Basketbalová NBA dostane za rovnaké obdobie okolo 2,5 miliardy plus navýšenie počtu priamych prenosov.
Za tejto situácie nie sú platy hokejistov a ostatné náklady na prevádzku hokejového klubu v súlade s tým, koľko peňazí by hokej ako šport mal vytvoriť, aby bol pre majiteľov väčšiny klubov ziskový. NHL za posledné desaťročie expandovala na tridsať klubov, čo mal byť znak ekonomického rozvoja. Dnes však cítiť príznaky únavy materiálu z vlastnej váhy celej mašinérie. Celkom jasne si to uvedomujú aj na pozadí prípadov v Ottawe a Buffale obaja najmocnejší muži NHL, ktorí zohrajú kľúčové party v rokovaniach o budúcnosti NHL: komisár Gary Bettman a šéf hráčskej asociácie NHLPA Bob Goodenow. Bettman úplne jednoznačne hovorí o fundamentálnej systémovej prestavbe, kde by sa dal do poriadku vzťah medzi príjmami a nákladmi. Goodenow diplomaticky hovorí, že on nebol a ani nebude tým, kto určuje platy hráčov. Jeho úlohou je byť vyjednávačom pri vytváraní trhu, na ktorom majitelia určia, koľko budú hráči zarábať. Tak sa zdá, že za súčasnej hospodárskej recesie niet čo závidieť ani jednému z nich. IGOR OTČENÁŠ
(Autor je hokejový publicista)
