FOTO - ARCHÍV
Špunt sa volal Fredrick Carlton Lewis a neskôr mu celý svet hovoril King Carl. Tá snímka nemá žiadny osudový význam. Činnosť, podľa väčšiny ankiet najlepšieho atléta a často i športovca uplynulého storočia, teda vlastne všetkých čias, nie je príbehom amerického ružového sna, ale systematického napredovania. Pravda, Carlovi talent nechýbal. Vedci zistili, že Lewis mal vraj ešte väčšiu prevahu červených tkanív nad bielymi vo svaloch, čo má byť fyziologický základ nadvlády šprintérov a diaľkarov tmavej pleti.
Ako ho preskakovala sestra Carol
Lewisovci pochádzajú, podobne ako Owens, z Alabamy, kde otec vyštudoval a stal sa atletickým trénerom. Carl sa narodil v meste s britským menom - Birmingham (nar. 1. júla 1961). Jeho mama Evelyn Lawlerová bola úspešnou prekážkarkou na osemdesiat metrov. Zo záhrady klasického bieleho domu z dreva, typickom pre americký juh, urobili rodičia piatim súrodencom ihrisko.
Vo futbale na európsky spôsob dostával Carl na frak od staršieho brata Clevelanda, čo je ale pozoruhodnejšie, v diaľkarskom doskočisku dopadala ďalej o dva roky mladšia sestra Carol (neskôr skvelá atlétka v tejto disciplíne, tretia na MS 1983). Carl sa pri futbale zranil, lekári mu zakázali šport.
„Keď som mal sedemnásť, už som Carol jasne preskakoval,“ spomína Lewis, ktorý si od tohto veku ráta spočiatku raketovú, no celkovo neuveriteľnú sedemnásťročnú športovú kariéru.
Ako si už v roku 1982 trúfal
Carl začínal ako mnohí slávni americkí atléti. Poranené koleno mu zhatilo plány stať sa bejzbalistom, tak to skúsil v šprintoch a diaľke. Osemnásťročný skočil v roku 1979 do diaľky 813 cm, o rok zabehol stovku za 10,43 s. A na začiatku osemdesiateho druhého smelo vyslovil: „V duchu skutočne súťažím s Owensom a Beamonom, ale do pozície superatléta ma vtlačili novinári. Snažím sa byť ich pokračovateľom. Kedy prekonám Bobovu astronomickú diaľku (890 cm, pozn. red.), neviem. Skúsim však vyhrať na olympiáde v Los Angeles štyri discpilíny. Ako Jesse.“
Ako nedosiahol úplne všetko
Na olympiáde v Los Angeles 1984 skutočne vyhral štyri súťaže ako Owens. Prvé zlato položil na hrob svojho otca Billa, ktorý o tri roky (1987) podľahol rakovinovému ochoreniu.
V poľovačke na Beamonov skok do ďalšieho tisícročia bol ale lepším „strelcom“ iný Američan. Na majstrovstvách sveta 1991 v Tokiu dosiahol Mike Powell 895 cm. Atletickí bôžikovia si uchránili čarovnú moc - jeden človek nemôže dosiahnuť všetko, hoci Frederick Carlton Lewis bol k tomu veľmi blízko.
Olympijské Los Angeles sme už spomínali. Štyri zlaté z jedných hier má Owens (1936), Holanďanka Francina (Fanny) Blankersová-Koenová (100 m, 200 m, 80 m prek., štafeta 4 x 100 m) a Lewis. Deväť zlatých získali na olympiáde gymnastka bývalého ZSSR Larissa Latyninová (1956, 1960, 1964), fínsky atlét Paavo Nurmi (1920, 1924, 1928) a Lewis (1984, 1988, 1992, 1996). Štyri razy na štyroch olympiádach za sebou v jednej disciplíne vyhral iba americký diskár Alfred (Al) Oerter (1956, 1960, 1964, 1968) a diaľkar Lewis.
Ako prehral s Powellom
Galéria Carlových triumfov si vyžaduje osobitné miesto. Paradoxne - zrejme najväčší výkon dosiahol v súťaži, v ktorej nezvíťazil - práve v diaľke, jeho najparádnejšej disciplíne. Lewisov priemer piatich platných pokusov bol na MS ‘91 v Tokiu 883 cm (868 - prešľap - 883 s mierne nepovoleným vetrom - 891 s mierne nepovoleným vetrom - 887 - 884)! Prehra na šľaktrafenie či kráľovská prehra? Vyberte si. Mike Powell (895 cm - dodnes platný svetový rekord) bol navyše prvý, kto zdolal Carla po desiatich rokoch a šiestich mesiacoch, od 13. marca 1981 do 30. augusta 1991!
Lewisa pasovali za „kinga“ nielen podľa výsledkov. Carl mal šľachtické správanie. Ladislav Krnáč vo svojej knihe Tisíc hviezd uviedol charakteristiku talianskeho módneho návrhára Bruna Piattelliho, ktorý šil nielen Sophii Lorenovej a Nikitovi Chruščovovi, ale tiež atlétom Lewisovi a najväčšiemu dopingovému hriešnikovi histórie, Kanaďanovi Benovi Johnsonovi.
„Lewis je herec. Všetko domýšľa, robí naštudovaným spôsobom. Je pozorný, ale i odmeraný. Skrátka, je to snob. Johnson bol v smokingu úplne nesvoj.“ Johnson bol proletár, Lewis väčšinou nedostupný aristokrat.
Ako sa stal boháčom
Mimochodom, po soulskom dopingovom náleze Bena Johnsona (OH 1988 - anaboliká) sa Lewis s Kanaďanom ešte raz stretol. Vo francúzskom Villenueve d‘Ascq. V pretekoch s dotáciou pol milióna dolárov. Carl bol druhý, Johnson siedmy, vyhral Denis Mitchell. V roku 1993 bežal zase proti britskému olympijskému víťazovi z Barcelony 1992 Linfordovi Christiemu. Lewis prehral, obaja zinkasovali po 150-tisíc dolárov, približne pätnásťtisíc za každú sekundu behu!
Carl Lewis, dnes ctihodný pán z Los Angeles, podnikateľ a mecenáš charitatívnych akcií, dokázal nevšedné úspechy speňažiť. Pod stolom bral najmenej šesťdesiattisíc dolárov za jeden štart. Slúži mu ku cti, že otvorene hovoril o zregulárnení toku peňazí špičkovým atlétom. Bol prvou megahviezdou kráľovnej športov s rozprávkovými príjmami. Úlohu dobrého chlapca bojujúceho za čistý šport bez dopingu rozhodne nehral.
PETER FUKATSCH
GALÉRIA LEWISOVÝCH NAJ200 víťazstiev - dovedna z veľkých podujatí a mítingov na 100 m, 200 m, diaľke a štafete
65 výhier - diaľkarských v nepretržitom slede od 13. marca 1981 do 30. augusta 1991
19. júl - v roku 1983 na majstrovstvách USA dosiahol najprv víťazstvo v semifinále na 200 metrov časom 20,25 s, ihneď na to vyhral diaľku po dvoch pokusoch - 771 cm a 778 cm, o hodinu a pol kraľoval na 200 m časom 19,75 s. Účastníci spomínajú - keby nebol zdvihol 20 metrov pred cieľom víťazne ruky, určite by prekonal svetový rekord Pietra Menneu z vysokohorského Mexika 1979 (zlepšil ho dva razy až v roku 1996 Michael Johnson - 19,66, 19,32 s).
17 zlatých medailí - olympijské hry - 1984: 100, 200, 4 x 100 m, diaľka, 1988 - 100 m, diaľka, 1992: diaľka, štafeta 4 x 100 m, 1996 - diaľka. Majstrovstvá sveta - 1993: 100, diaľka, 4 x 100 m, 1987: 100 m, diaľka, 4 x 100 m, Tokio 1991: 100 m, 4 x 100 m.
Pozn.: na MS 1987 a OH 1988 vyhral Kanaďan Ben Johnson, ktorého v roku 1993 doživotne dištancovali a zobrali mu všetky rekordy a tituly.
8 svetových rekordov - 100 m: 9,92 s (1988), 9,86 s (1991). Šesťkrát bol členom rekordnej štafety USA na 4 x 100 m.
