.
Paluda žiada o preverenie podozrenia z trestného činu sprenevery. Dopustiť sa ho mal predseda občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Milan Ľalík. Ten údajne Harabinovi sám podpísal odmenu vo výške 325-tisíc korún aj napriek tomu, že mu takáto právomoc neprislúcha.
Harabin podobnú službu poskytol Ľalíkovi, keď mu navrhol odmeny vo výške 200-tisíc korún. Ľalík predtým ako člen Súdnej rady navrhol Harabina na post predsedu Najvyššieho súdu.
Štatutárnym zástupcom Najvyššieho súdu je jeho predseda Harabin. V čase jeho neprítomnosti by ho mal v plnom rozsahu zastupovať podpredseda Juraj Majchrák. Ten tvrdí, že mu Harabin zakázal zriadiť podpisové oprávnenie, a preto nemôže v čase predsedovej neprítomnosti rozhodovať o ekonomických veciach vrátane odmien. Podľa Majchráka sa tým porušuje zákon.
Bežnou praxou pri rozdeľovaní odmien by malo byť, že predseda Najvyššieho súdu pridelí odmeny podpredsedovi a aj mu ich podpisuje a naopak. Podpredseda by mal mať možnosť súhlasiť alebo nesúhlasiť s výškou odmeny, ktorú si Harabin navrhne.
Odkedy však parlament zvolil za podpredsedu Majchráka, Harabin sa týmto pravidlom neriadi. „Jemu to podpisujú predsedovia kolégií a tí podľa zákona nie sú ani orgánmi štátnej správy, ani štatutárnymi orgánmi, ktoré by mohli zastupovať Najvyšší súd,“ hovorí Majchrák. Na túto Harabinovu prax už listom upozornil aj premiéra a prezidenta, ale nič sa nezmenilo.
O komentár sme požiadali aj samotného Milana Ľalíka. Vyjadriť sa odmietol. „Nechajte to aj vy a necháme to aj my. Na to sú kompetentné orgány, aby to doriešili,“ povedal. Reagovať nechce ani Harabin. Prostredníctvom vedúcej svojej kancelárie Evy Sobotovej odkázal, že nepozná obsah trestného oznámenia.
Spolupráca Harabina s Majchrákom je od začiatku poznačená mnohými konfliktmi. Majchrák viackrát poukazoval na nedostatky predsedu súdu. Ten ho ako odborníka na trestné právo s 19-ročnými skúsenosťami pred časom preradil do správneho kolégia. ROMAN PATAJ
