FOTO – ARCHÍV
„Ak chodí po zemi diabol, tak sa volá Edward Teller,“ povedal jeden z kritikov otca vodíkovej bomby. Edward Teller bol celý život presvedčený, že jediným spôsobom na udržanie mieru je posilňovanie vojenskej sily. Videl, čo v Nemecku a Rakúsku robí Hitler a jeho ruskí priatelia mu rozprávali o Stalinovi. „Nikto nemôže ignorovať politikov a nesmie ignorovať najmä najväčších diablov v politike,“ zapísal si do denníka. Tento postoj z neho urobil zúrivého antifašistu a ešte zúrivejšieho antikomunistu. Rovnako zúrivo sa pustil aj do výroby bomby, ktorej účinky sú tisíckrát silnejšie ako účinky tej atómovej. Jeho vedecký život poznačilo vášnivé presvedčenie o vlastnej pravde a nevyhnutnosti byť v obrane vždy o krok vpredu. Táto viera nakazila aj Ronalda Reagana. Edward Teller dnes oslávi 95. narodeniny.
Edward Teller sa narodil v Budapešti do starej právnicko-obchodníckej rodiny. „Moja mama hovorila po nemecky a otec po maďarsky. Prvé, čo si pamätám, je zmiešanina týchto dvoch jazykov. Nevedel som, prečo používajú na označenie toho istého predmetu rôzne zvuky. Jediné, čo sa mi zdalo sympatické, boli čísla,“ napísal v jednom zo svojich životopisov.
Malého Edwarda čísla fascinovali. Už ako päťročný si pred spaním v hlave preratúval, koľko sekúnd má týždeň, mesiac, rok. Jeho najobľúbenejšou knihou bola algebra, neskôr Vernove fantastické romány. Zaujímal sa, ako fungujú všetky nové stroje. Nenávidel hodiny klavíra, na ktorých trvala jeho matka - klaviristka.
V rakúsko-uhorskej monarchii ani neskôr v Maďarsku Teller nemohol pokračovať v rozvíjaní svojho talentu, a tak rodina rozhodla, že bude študovať v Nemecku. Odišiel tam v roku 1926. Nešiel však študovať milovanú matematiku, ale chemické inžinierstvo. Bol to kompromis s otcom, ktorý tvrdil, že teoretická matematika uživí len skutočného génia. V roku 1928 v Mníchove prišiel pri ťažkej dopravnej nehode o pravú nohu.
V Nemecku objavil svoju ďalšiu vášeň - fyziku. Študoval ju na univerzite v Lipsku. Jeho učiteľom bol Werner Heisenberg. Spolu patrili do skupiny vedcov presvedčených, že svet sa neskladá z nedeliteľných častí.
Po niekoľkých rokoch stáli proti sebe ako najväčší nepriatelia. Heisenberg totiž viedol tím snažiaci sa vyrobiť atómovú bombu pre nacistov, Teller v americkom Los Alamos pracoval na rovnakej veci.
Prišiel rok 1933 a pre maďarského Žida nebolo na nemeckej univerzite miesto. Teller emigroval do Dánska, kde spolupracoval s Nielsom Bohrom. V tom istom roku sa oženil s Augustou Harányiovou. Keď prestalo byť bezpečné aj Dánsko, odišiel do Ameriky.
V roku 1939 vedecký svet šokovala informácia, že nemeckým vedcom sa podarilo rozštiepiť atóm. Reakcia uvoľnila ničiacu energiu. Teller pochopil, že ak sa tento objav dostane do rúk šialeného diktátora, môže dôjsť ku katastrofe.
Pochopil to aj americký prezident Roosevelt a v roku 1941 podporil vznik supertajného projektu Manhattan. Jeho cieľom bolo vytvoriť atómovú bombu skôr, ako sa to podarí Nemcom. „Som pacifista a mnohí moji priatelia sú pacifisti, ale ak nebudeme pracovať na nástrojoch vojny, sloboda je navždy stratená. Toto hovoril Roosevelt dvom tisíckam ľudí. Ja som však mal pocit, že to hovorí práve mne,“ opisuje Teller moment, keď sa rozhodol, že odíde do tajných laboratórií v Los Alamos.
Tam chcel pokračovať vo svojom projekte bomby ešte silnejšej, ako je atómová. Atómová bomba pracuje na princípe štiepenia jadra. Teller však prišiel s myšlienkou, že ešte väčšia energia sa musí vytvoriť pri fúzii. Tento projekt však zamietli a tam niekde sú aj korene dlhotrvajúceho Tellerovho sporu s tvorcom atómovej bomby Robertom Oppenheimerom.
Aj v súvislosťami s hrôzami, ktoré spôsobili atómové bomby v Hirošime a Nagasaki Američania pozastavili práce na zbraniach hromadného ničenia. Prišla však studená vojna a v roku 1950 prvá sovietska vodíková bomba.
Teller a jeho koncept sa vrátili do hry. V roku 1952 úspešne otestovali jeho vodíkovú bombu na pacifickom atole Eniwetok. Oppenheimer bol proti, za čo ho Teller údajne potopil, keď ho vyšetrovali za jeho ľavicové postoje.
Teller celý život zasvätil vytváraniu nových obranných technológií. V 80. rokoch bol jedným z tých, čo presvedčili Reagana, že obranný projekt hviezdne vojny je nevyhnutný. Podľa jeho názoru práve takéto iniciatívy spôsobili, že sa studená vojna skončila s minimálnymi obeťami.
Zajtra - Konštantin Sergejevič Stanislavskij
