„Slovensko, Slovensko,“ znel výkrik pätice mládencov v aute so španielskou značkou. Na otázku, čo tu robia, odpovedali jednohlasne: „Obťahujeme Španielov.“
Ich práca spočíva v predaji „umeleckých“ obrazov po firmách, reštauráciách a hoteloch v Španielsku. Najlepšie im kšefty išli na juhu Španielska, v Malage, kde je teplo a turizmu sa darí.
Tam si výhodne prenajali auto a rozhodli sa ísť na sever. Denne predajú zo desať obrazov v cene od 10 do 15-tisíc pesiet (asi 2 - 3-tisíc korún). „Jeden obraz, jedna šlapka,“ dodáva ten najvýrečnejší. Tešili sa, že v Pamplone predajú viac. „Na internete sme sa v SME dočítali, že je tam fiesta,“ dodal mladík.
Dodávateľ ich obrazov sídli v Holandsku. Od majiteľa nakúpia „gýče“ s moravským, juhočeským, talianskym či francúzskym motívom. Potom sa zmenia na „študentov umenia“.
S hrdosťou hovoria, že cena umenia smerom na juh Európy prudko stúpa. „Stále lepšie, ako sedieť v Košiciach,“ zdôraznil pomenší východniar.
Vo firme pracujú aj Česi, Poliaci a Maďari. Každé tri mesiace sa letecky vyberú domov, kde sa zdržia asi jeden týždeň a potom sa vrátia späť do EÚ. Na vybavenie turistického víza sa im nevyplatí cestovať do Švajčiarska, ktoré nie je členom EÚ, ale rovno domov, pretože to vyjde lacnejšie ako prespať vo Švajčiarsku.
Ak preto počas pobytu v niektorom z hotelov v juhošpanielskych letoviskách zazriete obraz, ktorý vám bude nápadne pripomínať českú Šumavu alebo Oravskú priehradu, je veľká šanca, že majiteľa spracoval šikovný Slovák - podomový obchodník.
JURAJ TOMAGA, San Sebastian