VARŠAVA, JEDWABNE - Poľský prezident Aleksander Kwasniewski včera počas tryzny v mestečku Jedwabne na severovýchode Poľska požiadal o odpustenie za zločin, počas ktorého presne pred 60 rokmi tamojší Poliaci brutálne vyvraždili niekoľko stoviek svojich židovských susedov. „Ospravedlňujem sa osobne ako poľský občan a prezident Poľska,“ povedal podľa agentúry APA.

Prezidentovým ospravedlnením vyvrcholila niekoľko mesiacov trvajúca celonárodná diskusia o zločine v Jedwabnom. „Nemôžeme byť na pochybách. Tu v Jedwabnom obyvatelia Poľska zomreli rukou iných obyvateľov republiky,“ povedal. Ospravedlnenie však nezložil za celý poľský národ, ale iba v mene „tých Poliakov, ktorých svedomie je zločinom pohnuté“. Reagoval tak na odpor širokej časti poľskej spoločnosti, ktorá si zakladá na tradíciách odporu proti okupantom a je proti akéjkoľvek prosbe o odpustenie pred ukončením historického vyšetrovania dávnych udalostí. Na smútočnom ceremoniáli sa okrem prezidenta Kwasniewského zúčastnil aj poľský minister zahraničných vecí Wladislaw Bartoszewski, izraelský veľvyslanec vo Varšave Ševach Weiss, rabíni a asi 3000 ďalších pozvaných hostí z celého sveta. Smútočnú slávnosť otvorili za zvukov Pohrebného pochodu francúzskeho skladateľa poľského pôvodu Frédérica Chopina.

Ceremoniál, ktorý trval dve hodiny, bol na mieste, kde pred 60 rokmi stála veľká stodola. Práve do nej 10. júla 1941 nahnali poľskí susedia stovky židovských mužov, žien i detí a stodolu zapálili.

Poliaci nechcú uveriť, že to boli ich rodáci a nie nemeckí okupanti, kto brutálne vyvraždil židovských obyvateľov Jedwabného.

Veľvyslanec Ševach Weiss však pripomenul aj iných Poliakov a iné stodoly. Také, ktoré nehoreli, ale poskytovali úkryt a ochranu. A tiež ľudí, Poliakov, s pomocou ktorých sám v Poľsku prečkal obdobie holokaustu. Vo svojom prejave vyzval na boj proti všetkým prejavom antisemitizmu, xenofóbie, rasizmu a násiliu.

Rabín Jakob Baker, ktorý sa v Jedwabnom pred vojnou narodil, označil včerajšiu spomienku na obete za jednu z najväčších stránok poľskej histórie.

Účastníci tryzny nakoniec prešli poslednú cestu obetí z jedwabenského námestia k miestu, kde boli Židia nahnaní do stodoly a zaživa upálení. Pred novopostaveným vojnovým cintorínom zložili vence a v súlade so židovskou tradíciou aj kamienky a sviečky k pomníku obetí.

Rabíni predniesli žalmy a modlitby za mŕtvych.

Švortisícové mestečko na severovýchode Poľska bolo včera asi najstráženejším miestom v krajine. V uliciach mestečka, ktoré sa odmieta vyrovnať s novými skutočnosťami, patrolovali stovky policajtov.

(čtk, tasr, mim)