Rasovými násilnosťami preplnená horúčka sobotnej noci sa v severoanglickom Bradforde neskončila nedeľným ránom. Po zatmení sa opäť bojovalo už tretiu noc za sebou aj v pondelok. Polícia zatkla 15 ľudí. Nepokoje v štvrtom anglickom meste počas niekoľkých mesiacov vyvolávajú pochybnosti, či sa táto multietnická krajina nemení na rasistickú.

Nová situácia

„Väčšia časť Veľkej Británie vôbec tieto problémy nepozná. Objavujú sa v niektorých častiach krajiny, v niektorých oblastiach života a v niektorých etnických menšinách,“ povedal pre SME Chris Myant z Komisie pre rasovú rovnoprávnosť. Táto vládna inštitúcia monitoruje postavenie menšín.

Bývalý šéf komisie Sir Herman Ouseley je vo svojej správe o príčinách nepokojov skeptickejší. Ešte predtým, ako Bradfordom preletela prvá zápalná fľaša, napísal, že ľudia sa v tomto meste odmietajú otvorene baviť o rasových problémoch, pretože sa boja následkov.

Posledné udalosti upozorňujú na to, že postavenie menšín na ostrovoch sa oproti minulosti zmenilo. Život v chudobných štvrtiach severoanglických miest je bezútešný. Skolaboval tu priemysel a chýba nový systém sociálneho súžitia. Väčšinou nezamestnaní Bangladéšania a Pakistanci žijú v biednych podmienkach, deti sa nevzdelávajú. V ich blízkosti žijú aj bieli, ktorí sú na tom rovnako. Za zrážkami treba vidieť aj sociálne problémy.

Aktívni radikáli

V takýchto podmienkach sa pomerne dobre darí krajnej pravici a bielym rasistom. Britská národná strana (BNP) v celoštátnom meradle nehrá žiadnu rolu, ale v tohtoročných parlamentných voľbách sa jej na severe darilo. BNP zámerne provokuje - okrem iného navrhovala obohnať ázijské štvrte múrom - inšpirovali sa slávnou stavbou z Ústí nad Labem.

Rasovo motivované násilie je v tejto oblasti podľa Myanta prítomné už dlhé roky. „Je tu však nová generácia. Tá si hovorí, že ich rodičia to ešte akceptovali, ale oni už takí nebudú. Sme Briti, máme právo tu žiť a nedáme sa vytlačiť, hovoria si. Preto mladí Ázijčania odpovedajú na násilie,“ myslí si Myant.

Dlhá cesta

Do násilností sa zapájajú aj ľudia z podsvetia. Odlíšiť či tí, ktorí podpália obchod, sú rozhnevaní mladí muži, alebo obyčajní kriminálnici, je nemožné. „Je to asi mix týchto dvoch skupín,“ hovorí Myant. Za krátkodobú úlohu považuje začať diskusiu s mladými ľuďmi v jednotlivých komunitách a skvalitniť prácu polície.

V dlhodobom horizonte hovorí napríklad o tom, čo môžu spraviť mestá. Tie pri plánovaní rozhodujú o budúcej výstavbe, a tak môžu pomôcť tomu, aby sa ázijská komunita dostala z izolácie. Nové domy, ktoré sa teraz na ostrovoch stavajú, sú totiž pre početnejšie ázijské rodiny malé. Mesto však môže zabezpečiť, aby vedľa seba stáli väčšie aj menšie domy. Ak štát pomôže, aby boli cenovo dostupné, dlhá cesta z izolácie sa môže začať.

MAREK CHORVATOVIČ