Rudo Sloboda. FOTO – PAVEL KASTL
Rukopis z roku 1972, ktorý Slobodovi zamietli a on ho chcel zničiť, zázračne priputoval z Poľska a stal sa jedným z hitov slovenského literárneho diania uplynulého roku.
Aj vďaka Láske (pôvodne ako Pamäti) sa Slobodovo meno, tohto Milesa Davisa slovenskej literatúry (autor citátu Peter Pišťanek), vlani skloňovalo vari najviac. V reedícii mu navyše vyšiel jeho kľúčový román Rozum, patriaci k najdôležitejším dielam slovenskej pôvodnej tvorby osemdesiatych rokov, a Koloman Kertész Bagala začal so spomínaným vydávaním súborného diela. Prvý zväzok zobraných poviedok Do tohto domu sa vchádzalo širokou bránou patril k najvyhľadávanejším vlaňajším knihám, a tesne pred Vianocami vyšla aj druhá časť chronologicky radených poviedok Rodné mestečko.
Trvala však aj sláva predvlaňajšieho lídra Pavla Vilikovského, jeho Posledný kôň Pompejí získal v minulom roku Cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska i Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ (v kategórii poézie ju získal Milan Rúfus za Čas plachých otázok). Prestížnu Cenu Dominika Tatarku si odnieslo trio Gabriela Smolíková, Peter Smolík a František Mikloško, ktorí sú zostavovateľmi dvojzväzkového diela Zločiny komunizmu na Slovensku 1948-1989. „Dnes sa už nik nemôže tváriť, že táto kniha tu nie je,“ pochvaľuje si František Mikloško.
Skutočným bestsellerom sa stala kniha anonymného autora/autorky Maxima E. Matkina Polnočný denník, ktorej slávu predznamenal už jej život na internete. Koncom roka sa po dlhej pauze vrátil do slovenskej literatúry tajomný agent Roger Krowiak. Zásluhou editora a jedného z jeho tvorcov Dušana Taragela sa v excelentnej grafickej úprave Paľa Bálika podarilo zhromaždiť všetko, čo o Krowiakovi vychádzalo v prvej polovici deväťdesiatych rokov najmä v Kultúrnom živote a neskôr v našom denníku plus niekoľko bonusov ako zoznamy mŕtvych, autorské poznámky či súpis súloží. Krok v predajnosti s ním držal Július Satinský dvoma „prešporskými“ titulmi Chlapci z Dunajskej ulice a Polstoročie s Bratislavou.
Patrí sa spomenúť aj veľa ďalších kníh – Jaslovského portrét Jara Filipa Človek hromadného výskytu, Kadlečíkove Malé prelúdiá, Johanidesovu Nepriestrelnú ženu, Repkov Karneval v kláštore a niekoľko ďalších, na ktoré tu nezostalo miesta.
Potešili viaceré debuty, ktorými sa prezentovali napríklad Silvester Lavrík, Miro Čársky či Peter Krištúfek. Ako inak, išlo o poviedky, ktoré sú stále silným žánrom pôvodnej slovenskej spisby.
ALEXANDER BALOGH
