ta z nich priam odkvapkávala. „Bože, bolo to hrozné. Tak veľmi sme cez ne chceli postúpiť, že sme neboli schopné upokojiť sa. Možno aj viera, že na ne máme, nám zväzovala ruky,“ poznamenala spojka Ľubica Ladicsová.
S ročníkom narodenia 1967 najstaršia a najskúsenejšia hráčka domácich, ktorej sa v odvete darilo. Lubinu nastrieľala päť gólov a ani červená karta päť minút pred koncom po treťom vylúčení jej radosť nepokazila. „Od štyridsiatej minúty som vedela, že je to v suchu. Začala šliapať obrana a náš náskok narastal.“ Deväťgólové víťazstvo Ľubicu príjemne prekvapilo. „Neverila som, že môžeme vyhrať o viac než šesť gólov. Súper však v závere už rezignoval.“
Vykúpenie z narastajúcich obáv o postup privítal aj prezident Šale Ján Hudák. „Boli to riadne nervy. Vedel som, že Poľky nám dajú zabrať. Majú veľmi šikovné spojky. To, čo naše dievčatá dnes predviedli, je podľa mňa na Európu málo,“ podotkol.
Trénerka Dusla Darina Braunová pred zápasom rozdúchavala optimizmus, no nepresnosti v hre Dusla ho dlho nemohli podporiť. „Toľko chýb, koľko sme vyprodukovali, to vari ani nie je možné. A to Poľky hrali polovicu z výkonu, aký predviedli v prvom zápase. Až keď v druhom polčase zabrala obrana a rozchytala sa Kodayová, upokojila som sa. Myslím, že sme postúpili zaslúžene.“
V zápase temperamentná poľská trénerka Božena Karkutová vyzerala po ňom veľmi nešťastne. Smutnejších očí v Šali v ten deň nebolo. Nemrzelo ju len vypadnutie, ale i spôsob, akým sa Zaglebie so súťažou rozlúčilo. „Prehrali sme až príliš vysoko, keď naše brankárky totálne vybuchli. Vplyv na výsledok mali aj rumunskí rozhodcovia. Odkedy nám dve hráčky vylúčili po filmovaní súpera, moje dievčatá stále sledovali rozhodcov namiesto hry. Bolo to komické, tragické a v tom momente aj všetko hotové. Z našej strany to už potom nebola hádzaná,“ vravela sklamaná Poľka.
RASTISLAV HRÍBIK
