Robert Winsdom. FOTO - IMDB
Storytelling * USA 2000 * 83 minút * Scenár a réžia: Todd Solondz * Hrajú: Selma Blairová, Paul Giamatti, John Goodman
Aj keď čierna komédia Storytelling prišla do bežných kín až teraz, meno tvorcu Todda Solondza, autora oceňovaných filmov ako Štastie, poznajú asi iba fanúšikovia americkej nezávislej scény. Nie je však už na čase prestať so škatuľkovaním filmov na nezávislé a závislé a urobiť čiaru medzi tými zlými a dobrými? Potom by Storytelling, projekt zložený z dvoch poviedok o rozprávaní príbehov, spadol celkom jednoznačne do tej lepšej spoločnosti, niekam medzi poetiku Petra Zelenku a nádych oscarovskej Americkej krásy.
S Petrom Zelenkom spája Solondza slovo ako najsilnejšia zbraň, začínajúc dômyselnou stavbou scenára cez originálne zápletky až po šikovné dialógy nabité čiernym humorom. V úvodnej epizóde označenej Fiction - fikcia, výmysel, literatúra - sa autor vybláznil na upotene ohľaduplných aj snobsky povýšených frázach, ktorými poslucháči kurzu tvorivého písania hodnotia svoje literárne pokusy, než černošský profesor, nositeľ Pulitzerovej ceny, vyriekne konečný ortieľ.
Pri ponižujúcom sexe, ktorý s ním prežije jedna študentka, vzniknú dva tragikomické slogany. Dievča si predtým opakuje: „Nebuď rasistka,“ a muž ju potom brutálne núti, aby mu hovorila: „Zveď ma, neger.“ Takéto poníženie sa dá zveriť iba papieru. Ten prípadne potom prečítať v škole.
Onen zraňujúci smútok, ktorý vždy podkresľuje veselosť a vykupuje aj šokujúce až nechutné obrazy, zase spája Solondzov výraz s náladou Americkej krásy, najmä v druhej poviedke nazvanej Non fiction - skutočnosť.
Dokumentarista-amatér prehovorí smiešnu americkú zazobanú rodinku, takmer jej sitcomový prototyp na čele s dokonalým Johnom Goodmanom, aby účinkovala vo filme o ich najstaršom synovi, hrdinovi sociologickej analýzy maturantov. Hrá sa teda film vo filme, pričom „dokument“ najskôr vyzerá ako nudná paveda s výrokmi: „V rozbombardovanej Bosne neboli ľudia v takom strese ako americkí stredoškoláci, ktorí sa snažia dostať na vysokú.“ Vzorná rodina debatuje pri večeri o holokauste a chlapec, presne ten druh tínedžera, ktorý nič nechce, nič nevyvedie, po ničom netúži - a po štúdiu najmenej - je za drzosť vykázaný od stola. Americkí Homolkovci sú na smiech - ale nie na tupý posmech, ku ktorému ich filmár zneužije, aj keď ich mladší syn utrpí úraz, zatiaľ čo ten najmladší, rozmaznaný mudrlant, týra slúžku. Napätie hustne, vzťahy sa krížia a rana môže udrieť zovšadiaľ. Aj v tom sa Storytelling približuje k Americkej kráse. Nie je tak skvostne nakrútený, je uvoľnenejší a nevycválaný, ale zlo, trápnosť a ľútosť vníma podobne. Iba vykúpenie ešte nepozná. TOMÁŠ KARGER
