Od novembrových predčasných volieb v susednom Rakúsku uplynulo sedem týždňov, ale nová vláda je v nedohľadne. Podľa rakúskeho kancelára Wolfganga Schüssela (ÖVP) a suverénneho víťaza volieb to ešte niekoľko týždňov potrvá, kým sa jeho krajina nového kabinetu dočká. Opakuje sa tak situácia po parlamentných voľbách v roku 1999, keď sa koalícia hľadala štyri mesiace.
Nič na tom nemení ani Schüsselovo štvrtkové vyhlásenie. Vtedy prvýkrát naznačil, že z troch možných koaličných partnerov by dal prednosť sociálnym demokratom (SPÖ), ktorí teraz s víťazom volieb vedú len tzv. sondážne rozhovory. Najväčšiu radosť z kancelárovho vyhlásenia mali azda len novinári, ktorých už zdĺhavý maratón rokovaní nudí.
Samotné politické strany reagovali vlažne, pretože nikto z nich nevie, na čom je. Dokonca ani sociálni demokrati nejasali. Najväčším advokátom vstupu do vlády je azda len šéf strany Alfred Gusenbauer. Jeho stranícki kolegovia sú skeptickí a svojmu predsedovi pripomínajú jeho vlastné predvolebné vyhlásenie: „Keď budeme druhí, pôjdeme do opozície.“ SPÖ skončila druhá, napriek tomu hľadá cestu k moci. Zostať v opozícii by bolo podľa Gusenbauera pohodlné.
To vysvetľuje, prečo piatkové predsedníctvo strany potvrdilo, že o začatí oficiálnych koaličných rokovaní strana rozhodne až 22. januára na základe výsledkov tzv. sondážnych rozhovorov, ktoré budú teraz prebiehať v šiestich odborných podskupinách.
Gusenbauer potrebuje čas, aby si na svoju stranu získal kritikov z vlastných radov a argumenty, ktoré mu možno poskytnú ďalšie rokovania. „Rozhodujúce bude, či dôjde k reformám, ktoré budú mať sociálnodemokratický rukopis,“ povedal.
Budúci koaličný program, ktorý nedávno ľudovci zverejnili, zatiaľ želaný rukopis nemajú. Sociálnym demokratom sa priečia hlavne dve jeho časti - postupné zrušenie predčasných dôchodkov a čiastočné spoplatnenie zdravotnej starostlivosti. Sám Gusenbauer je aj proti plánovanému nákupu nových stíhačiek Eurofighter v čase, keď nová vláda potrebuje každé euro na realizáciu potrebných reforiem.
Východisková situácia na vytvorenie novej vlády sa však nezmenila ani osem týždňov po voľbách. Rakúsko potrebuje stabilnú a silnú vládu, schopnú a ochotnú presadiť kľúčové reformy zdravotníctva a dôchodkového systému. Taká by nebola ani koalícia s nevyspytateľnými slobodnými (FPÖ), ani s neskúsenými Zelenými.
Všetko hovorí v prospech koalície so sociálnymi demokratmi, ktorá by v parlamente disponovala pohodlnou ústavnou väčšinou. Navyše má obnovenie tzv. veľkej koalície podporu verejnosti (40 percent), hospodárskych kruhov i prezidenta Thomasa Klestila.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
