O trištvrte na deväť boli všetci odborári natlačení v zasadačke ministerstva a začala sa búrlivá diskusia. Čím dlhšie odborári s ministrom diskutovali, tým bola debata ostrejšia. Skončila sa po štyridsiatich minútach. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Zamestnanci ministerstva práce prichádzali včera do práce koridorom. Vytvorilo ho stodesať odborárov, ktorí rapkali, pískali, púšťali sirénu. Budú tam chodiť každý deň medzi ôsmou a desiatou. Chcú oslovovať zamestnancov, možno aj chodiť po kanceláriách a vysvetľovať svoj odpor k novelizácii Zákonníka práce.
Päť minút po ôsmej prišiel medzi protestujúcich aj prezident Konfederácie odborových zväzov Ivan Saktor. V desaťstupňovom mraze ho privítali búrlivým potleskom. Saktor zodvihol ruky ako hokejista po strelenom góle a začal: „Musíme voliť aj takéto formy protestu. Myslím si, že je to jediný nástroj, ako presvedčiť túto slepú, hluchú a nemú vládu, ako…,“ z davu sa ozvalo „sprostú“ a Saktor pokračoval, „… aj sprostú vládu, pokojne môžeme povedať. Keď nebude možnosť presviedčať, tak aj búchať po hlavách. Nechcem opakovať slová jedného slovenského politika, ale búchať po hlavách. Nie ľudí, ale politikov, aby sa konečne spamätali.“
Koridor odborárov prešiel včera minister práce Kaník s úsmevom. Pristavil sa až pri predákoch Saktorovi a Machynovi.
Pár minút po Saktorovi zastala pri odborároch poobliekaných v svetlomodrých vestách a s modrými zástavami v rukách tmavomodrá vládna limuzína. Keď z nej vystúpil minister Ľudovít Kaník, ozval sa piskot, skandovanie „hanba, hanba“, rapkanie, krik. Kaník s úsmevom herca prešiel koridorom a zastavil sa pri odborárskych bossoch Ivanovi Saktorovi a Emilovi Machynovi. „Dám pripraviť zasadačku a pozývam všetkých hore,“ prekvapil odborárov Kaník. Uzimeným odborárom poslal aj čaj. Nechceli, o desať minút si doniesli vlastný.
Po ďalších desiatich minútach sa vo vchodových dverách ministerstva objavil asi dvojmetrový muž. Saktora a Machynu vzal ku Kaníkovi do kancelárie. Hovorili spolu necelú polhodinu a pri vchode do budovy sa zatiaľ ozývalo bučanie vždy, keď išiel okolo nejaký zamestnanec ministerstva. O trištvrte na deväť boli všetci odborári natlačení v zasadačke ministerstva a začala sa búrlivá diskusia.
Saktor pochválil Kaníka, že mal odvahu a prijal ich. „Ale my budeme okupovať ministerstvo dovtedy, kým sa nezmení filozofia,“ hovoril Saktor.
Čím dlhšie odborári s Kaníkom diskutovali, tým bola debata ostrejšia, Saktor zvyšoval hlas, na Kaníka sa valila lavína slov, presile sa snažil odolávať s úsmevom. Jeden z odborárov mu vyčítal, že v zasadačke je teplo. „Na ministerstve máte prekúrené miestnosti. Ale poďte sa pozrieť do našich fabrík, ľudia musia robiť v studených výrobných halách,“ hneval sa odborár z pléna. „Tento problém posuniem tým, čo zabezpečujú na ministerstve kúrenie,“ odpovedal Kaník.
Do daru dostal minister hliníkovú lopatu a metlu zviazané stužkou.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Odborári Kaníkovi hovorili, že novela Zákonníka práce spôsobí, že zamestnávatelia nebudú vytvárať nové pracovné miesta, ale budú hľadať lacnejšiu pracovnú silu, neraz načierno, aby nemuseli platiť odvody. Kaník hovoril, že je to presne naopak a zákonník prispeje k zlepšovaniu zamestnanosti.
Po štyridsiatich minútach sa debata skončila. Odborárski bossovia vzali do rúk hliníkovú lopatu a metlu zviazané stužkou. „No, vidím, že dostanem ďalší darček,“ hovoril Kaník. „Horšie bude, keď vám donesú darček poľnohospodári,“ povedal Saktor.
„Metlu mu dávam preto, lebo si myslím, že ešte nepracoval, vždy len riadil. Aby zistil, ako sa pracuje ana mesiac nech to vyskúša v takej fabrike, ktorú mu my odporučíme, a potom nech zváži, či je Zákonník práce dobrý, alebo zlý,“ povedal Machyna, od ktorého dostal Kaník aj slnečné okuliare len s jedným sklíčkom. „Ja by som sa chcel poďakovať za zaujímavé dary,“ skončil Kaník.
Odborári prídu pred ministerstvo aj dnes.
