Nový zákon stanovuje, že zarábajúci manžel, ale aj manželka, je povinný dávať druhému z dvojice, ktorý nie je zárobkovo činný, istú mzdu. Táto suma nie je súčasťou príspevku na domácnosť a žena alebo muž v domácnosti s ňou môže naložiť podľa svojej ľubovôle. Zákon nestanovuje výšku tejto originálnej mzdy a je vecou partnerov, ako sa v tejto záležitosti dohodnú. Ak to nedokážu, rozhodne o výplate pre manželku alebo manžela zamestnaného vo vlastnej domácnosti súd. Kritici zákona tvrdia, že opatrením zasiahol štát do súkromnej sféry manželov.
Prívrženci nového právneho predpisu, medzi ktorými je prirodzene väčšina žien, však oponujú, že predpis je určený pre extrémne prípady. „Na Taiwane spravujú peniaze, ktoré prinesie muž domov, tradične manželky. Keď sa však láska pominie, zvyčajne vyschnú aj finančné zdroje a ženy zostávajú bez prostriedkov,“ povedala pre nemecký denník právnička Ju Mei-nu.
Na Taiwane platia zákony, ktoré sú na ázijské pomery skutočne priekopnícke, informuje FAZ.
Rodičia majú nárok na dva roky tzv. výchovnej dovolenky, síce bez vyplácania príspevku, avšak s garanciou návratu na pôvodné miesto, v prípade potratu sa žene poskytuje štvortýždňová „materská ochrana“. Podniky, ktoré zamestnávajú viac ako 250 zamestnancov, musia založiť celodenné detské jasle alebo poskytnúť iné možnosti starostlivosti o deti.
Okrem svojej dovolenky si môže žena vybrať každý mesiac mimoriadne jednodňové voľno. Diskriminácia, fyzické alebo psychické obťažovanie na pracovisku je trestné. K prijatiu týchto pomerne tvrdých „netrhových“ opatrení prispela napríklad aj skutočnosť, že pred 15 rokmi prepustili z istej kultúrnej ustanovizne šmahom ruky všetky pracovníčky, ktoré mali viac ako 30 rokov. Údajne preto, lebo v kontaktoch s návštevníkmi pripadali vedeniu inštitúcie príliš staré a málo atraktívne.
(tasr)
