Päťdesiat rokov prešlo a Godota nikde, len Beckettova hra stále napĺňa divadelné sály po svete. Bolo to pred polstoročím, keď síce známy írsky dramatik neprišiel na premiéru svojej hry Čakanie na Godota v malom parížskom divadle, ale aspoň si ušetril nervy. Hra sa stretla s rozporuplným prijatím publika a kritikov, no dnes je už klasikou, ktorá prešla do 21. storočia. Dublinské divadlo Gate Theater sa rozhodlo pripomenúť si výročie hry, ktorú napísal ich rodák.
Režisér Walter Asmus nie je v tomto prípade neznámy, s hrou už pracoval v Berlíne v roku 1970. Pre Reuters povedal, že Samuel Beckett by bol prekvapený, aké je jeho dielo populárne. „Mal by radosť, vždy chcel, aby ľudia chodili na jeho hry, hoci sa nebral príliš vážne,“ hovorí Asmus. „Poznal som ho osobne, bol mierny, ale nekompromisný v pohľade na svet.“
V Godotovi zobrazil tému beznádeje, náboženstva a smrti, predlohou mu boli hrôzy druhej svetovej vojny. Ľuďom bola neistota osudu zrozumiteľná. „Cítili sa s postavami ako na jednej lodi,“ hovorí režisér. Keď hru uviedol v New Yorku, ohromilo ho hrobové ticho užasnutého publika. „Stále sme neistí a dúfame v nejaké riešenie, ktoré nás zachráni,“ vysvetľuje.
Dramatik, ktorý sa v roku 1920 v Paríži spriatelil s ďalším slávnym Írom Jamesom Joyceom, zomrel osemdesiattriročný v roku 1989. (reuters)
