Keď deti žijú obklopené podporou, naučia sa mať dôveru. Ak žijú obklopené chválou, naučia sa oceňovať. Ak žijú obklopené uznaním, naučia sa žiť pre cieľ. Ak žijú obklopené priateľmi, naučia sa, že na svete je pekne. Je preto dôležité, aby deti mali vo svojom okolí ľudí, na ktorých sa môžu kedykoľvek obrátiť.

Priatelia detí v detských domovoch

Motív Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar je veľmi prostý: byť veľkými kamarátmi deťom, pre ktoré sa práve najbližší stali zdrojom najväčšieho sklamania a bolesti. Spoločnosť priateľov detí z detských domovov je celoslovenská organizácia, ktorá je plným členom Rady mládeže Slovenska. Momentálne spolupracuje s osemdesiatimi detskými domovmi a viac než tridsiatimi špeciálnymi školami internátnymi.

„Komunitu dobrovoľníkov tvoria mladí ľudia, študenti okolo dvadsiatky. Máme aj stredoškolákov, študentky sociálnej práce i ľudí, ktorí už majú vlastné rodiny,“ hovorí Lucia Vanková, manažérka regionálnej pobočky v Banskej Bystrici. „V presile sú dievčatá, tie však často po prvotnom nadšení ustúpia. U mužov je to naopak - nie je ich veľa, ale ak začnú pracovať, robia všetko naplno.“

Anjelský program

Práca dobrovoľníkov spočíva v návštevách detských domovov, kde sa venujú deťom, hrajú sa s nimi, športujú. Táto činnosť má krásny názov - anjelský program. Dobrovoľníci (anjeli strážni) navštevujú jednotlivé zariadenia, kde sa stretávajú s deťmi a organizujú im spoločný program.

„Snažíme sa, aby sme v rámci anjelského programu ponúkli také aktivity, ktoré v zariadení najviac chýbajú - napríklad športové, kultúrne, turistiku. Deti sú vďačné za každý záujem, za pozornosť. Prídeme, porozprávame sa, zahráme, prežijeme pekné chvíle,“ usmieva sa Lucia Vanková. „Sú to jednoduché, obyčajné veci, no práve tie deťom najviac chýbajú. Vzájomné kontakty s nami deťom veľmi pomáhajú, mnohé deti s poruchami správania či deti ťažko zvládnuteľné sa postupne viac otvorili, tešia sa na nás, komunikujú.“

Putá a pravidlá

Nie všetky však vítajú dospelých návštevníkov s otvorenou náručou. Život ich naučil nedôvere a prelomiť túto bariéru a vytvoriť puto nebýva ľahké. Ak sa zase vytvorí príliš silné, môže vzťahy dobrovoľníkov a detí poriadne skomplikovať.

„Niekedy sa stane, že vzťahy prerastú do väčších citov, ktoré nie je jednoduché pretrhnúť,“ hovorí Zuznana Ružičková, jedna z dobrovoľníčok, spomínajúc na minuloročný letný tábor. „Aj ja som sa ocitla v podobnej situácii. Pri lúčení padali slzy na oboch stranách. Práca s deťmi z domovov však má svoje presné pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať. Aj ja som musela byť na deti prísna. Ale ony tieto pravidlá hry oceňujú, lebo sa v nich vedia orientovať. Potešilo ma, že neskôr mi deti povedali: sme radi, že si bola prísna. Vážime si to preto, lebo vieme, že ti na nás záležalo.“

Okrem anjelského programu sa dobrovoľníci z Banskej Bystrice snažia pomáhať i mladým ľuďom, ktorí opúšťajú domovy. „Sú dosť nesamostatní, nemajú rodinu, nemajú kam ísť. Snažíme sa nájsť im ubytovanie, prípadne aj prácu. Zatiaľ sme len v začiatkoch,“ hovorí Lucia Vanková.

Anjeli strážni

Anjeli strážni prichádzajú medzi deti, ktoré bytostne hľadajú lásku. Teta, vezmi si ma… Túto vetu v nekonečných obmenách poznajú všetci, ktorí niekedy prekročili domovácky prah.

„Je ťažké postaviť medzi nás a deti citovú bariéru. Môže mať vôbec bariéru anjel strážny? Nikdy to nie je jednoduché,“ tvrdí Lucia Vanková. „Najmä malé deti okamžite uchopia koniec klbka a naviažu sa na toho, kto pre nich znamená nádej. A potom prichádzajú slzy, ale i tie patria k životu. Každý z nás sa učí, že život nesplní všetky naše túžby. Dobrovoľníci chodia za deťmi pravidelne. A deti pochopili, že rozlúčka nie je nič definitívne. Vedia, že úsmeváci sa vrátia, že im na nich záleží.“

JAROSLAVA BADÁNIOVÁ