Prvou veľkou ekonomickou kauzou roka bola štátna pokladnica. Tender na jej dodávateľa mal štyri pokračovania, jedno trestné oznámenie a množstvo podozrení z korupcie. Hoci sa skončil výberom dodávateľa, bol to koniec smutný, pretože tí, ktorí do neho vniesli neprehľadnosť a podozrenia, stále sedia na svojich stoličkách. Navlas rovnaký, len finančne menší bol aj tender na dodávku pokladničného systému na ministerstve pôdohospodárstva v závere roka. Kauzou 2002 sa stalo 35 ľahkých vlakov, ktoré chceli kúpiť železnice. Ak za trest nepovažujeme odvolanie z funkcie a podanie neurčitého trestného oznámenia s neistým výsledkom, tak ju môžeme zaradiť do skupiny káuz, ktoré odišli do stratena.

Beztrestne si nažívali aj známi slovenskí finanční žraloci. Slovenské úrady sa zmohli maximálne na pozastavenie obchodov s akciami firiem, ktoré skupovali. Schopnosťou odborne a právne vzdorovať sile finančných skupín nestačili.

Sotva postrehnuteľný posun, ktorý však dáva nádej, nastal v trestaní menej sofistikovaných boháčov. Komu by pred rokom napadlo, že Vladimíra Fruniho, majiteľa nebankového subjektu, ktorého existencia bola limitovaná len časom, pošlú chorvátski policajti v putách na Slovensko. Kto by povedal, že neplatič Majský strávi sviatky za mrežami?

Nestačilo to však nato, aby sa medzi podnikateľmi zlepšilo vnímanie miery korupcie. Podľa prieskumov podnikatelia aj ďalej považovali za svoju najväčšiu prekážku vymáhateľnosť práva a stav súdnictva.