Až do apríla prevládali na trhu nákupy korún za eurá, ktoré robili slovenskú menu silnejšou. Najzávažnejším dôvodom na zhodnocovanie koruny bola privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu, z ktorej sa očakával pre štát prílev obrovského balíka devíz. Tie sa síce nemali dostať na trh, ale podstatne pomohli ako-tak udržať rovnováhu v našich finančných vzťahoch so zahraničím. To mohlo zatieniť obavy zo stále rastúceho deficitu v zahraničnom obchode.
Nie vždy však bol vývoj úplne jednoznačný. Korunu hneď v januári rozkývalo parlamentné hlasovanie o vyslovení nedôvery vicepremiérovi Ivanovi Miklošovi a odchod ministerky financií Schmögnerovej. Pre zahraničie boli stelesnením reforiem. Ovplyvniť kurz sa podarilo SDĽ aj vtedy, keď chcela zastaviť predaj SPP.
Stále horúcejšou témou sa neskôr stávali verejné financie, ktorým hrozil na konci roka oveľa vyššie mínus, ako vláda pôvodne naplánovala. Spolu so schodkom v obchode so zahraničím predstavovali podľa Národnej banky také riziko, že v apríli zvýšila svoje úrokové sadzby o pol percentuálneho bodu. Podľa ekonómov viac ako reálny vplyv na obmedzenie domácej spotreby to mal byť varovný prst vláde. Urobila tak v čase, keď sa kurz pohyboval na historicky najvyššej úrovni 41,5 koruny za euro. Svoj podiel však na sile koruny mala aj jej previazanosť s českou, ktorá bola vtedy tiež rekordne pevná.
Popularita slovenskej meny medzi investormi vtedy citeľne utrpela. Zľakli sa, že ak sa odhodlá Národná banka na takýto krok, koruna nie je až takou výhodnou investíciou, ako si mysleli. Za niekoľko týždňov cena eura vzrástla na 45 korún. To už bolo podľa NBS priveľa a v polovici júna zabránila ďalšiemu prepadu hodnoty koruny pokračujúcimi intervenciami.
Skutočne od hodnôt najslabších za niekoľko rokov korunu v lete odlepili predvolebné prieskumy. Mečiar a jeho HZDS podľa nich mali len malú šancu zostaviť vládu a zahraničie tak mohlo veriť, že voľby prinesú vládu, ktorá bude pokračovať v reformách a dovedie Slovensko do Európskej únie a NATO. Tesne pred voľbami bol trh na rozdiel od roku 1998 pokojný.
Politické riziko prestalo pre investorov existovať a obchodovali podľa toho, ako krajinu vidia v budúcnosti. Výsledkom volieb bolo aj pridelenie vôbec najvyšších ratingových známok, aké sme kedy mali. Národná banka považovala očakávania hráčov na trhu, ktoré sa zhmotnili v historicky najsilnejšom kurze 41,1 koruny za euro, za prehnané. V novembri viackrát intervenovala, tentoraz proti korune. Trend posilňovania sa jej podarilo zastaviť až pomocou použitia ďalšieho nástroja - úrokových sadzieb. Koruna bola pre krátkodobých investorov atraktívna práve spojením nízkeho rizika a vysokých úrokov. NBS ich znížila o 1,5 percentuálneho bodu.
V posledných decembrových dňoch už kurz opäť smeroval k rekordu. Tento rok sa pravdepodobne posunie opäť aspoň niekoľkokrát. Korunu čoraz viac nebudú nakupovať len obchodníci na finančných trhoch, ale aj firmy, ktoré prídu podnikať. Mali by priniesť viac devíz - presviedčať ich o tom bude pozvánka do NATO a Európskej únie a vyšší rating.
Grafy sú publikované len v tlačenom vydaní denníka SME
