Hospodárska politika Slovenska bola vlani obeťou politického cyklu. Prejavilo sa to takmer zastavením deregulácií, dvojciferným zvyšovaním platov vo verejnej sfére, ako aj pribrzdením reforiem. Navyše hospodársku politiku ďalej ovplyvňovali lobistické skupiny. Nepodarilo sa reformovať zdravotníctvo, štátnu byrokraciu, uvoľniť trh práce, skresať netransparentné dotácie do poľnohospodárstva ani presadiť aukcie pri udeľovaní licencií.
Keďže v postkomunistických krajinách je bývalá nomenklatúra najčastejším tvorcom škodlivých záujmových skupín, časť bývalej vlády bola týmito skupinami priamo ovplyvňovaná.
Absencia reforiem a deregulácií uvoľnila priestor na krátkodobé povzbudenie domácej spotreby. Čisté reálne mzdy vzrástli o vyše 6,5 percenta, zatiaľ čo produktivita vytvárala priestor len pre štvorpercentný rast miezd.
Prejavilo sa to v obchodnom deficite, ktorý poklesol len mierne z vysokých 10,5 percenta HDP v roku 2001 na očakávaných 9,5 percenta HDP. Takéto zvýšenie spotreby však čiastočne prišlo vhod, keďže Slovensko čelilo spomaleniu ekonomického rastu obchodných partnerov.
Ekonomika zrýchlila svoj rast z 3,3 percenta v roku 2001 na očakávaných 4,1 percenta v minulom roku. Takýto rast bol v druhej polovici zrejme najvyšší v regióne a dokázal razantne zvýšiť zamestnanosť v súkromnej sfére. Aj napriek poklesu zamestnanosti vo verejnej sfére, nezamestnanosť (očistená o jednorazové vplyvy) pokračovala v poklese o 1,6 percenta ročne pod hranicu 17,5 percenta koncom roka 2002.
Najväčšia zmena však prebehla v zmene vonkajšej zraniteľnosti slovenskej ekonomiky, ako aj v nastolení veľmi priaznivých očakávaní finančných trhov. Slovensko sa zmenilo z čistého dlžníka oproti zahraničiu v objeme 20 percent HDP v posledných rokoch na čistého veriteľa v sume 4 - 5 percent HDP. Zahraničné rezervy sú na historickom maxime a pokrývajú vyše päť mesiacov dovozov, razantné zvýšenie z 3,4 mesiaca koncom roka 2001.
Pozvánka do NATO a EÚ mení percepciu krajiny, keďže jej vývoj je oveľa lepšie pochopený a predvídateľný aktérmi na finančnom trhu. Miera rizika hospodárskej politiky meraná spreadom na 10-ročných korunových dlhopisoch (oproti nemeckým) poklesla z 3,3 percenta koncom roka 2001 na 0,8 percenta, nižšie ako v Poľsku a Maďarsku.
Takisto pravdepodobnosť nesplácania záväzkov štátom zaradila Slovensko po rokoch naspať medzi krajiny strednej Európy. Menšia rizikovosť Slovenska by mala prilákať zahraničných investorov, ktorí sú nevyhnutní pri zvyšovaní exportnej kapacity hospodárstva. Nižšie finančné náklady podnikov v strednodobom horizonte sa premietnu do zvýšenia miezd a spolu so silňujúcou korunou môžu pomôcť zvýšiť životný štandard na Slovensku.
Ekonomické udalosti roka 2002
* krach nebankových subjektov
* privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu
* privatizácia rozvodných energetických závodov
* príliv špekulatívneho kapitálu na sklonku roka
* zlepšovanie ratingu Slovenska
* odloženie zvyšovania regulovaných cien
Ekonomické udalosti roka 2003
* zvýšenie regulovaných cien
* posun sadzieb dane z pridanej hodnoty
* zvýšenie spotrebných daní
* štart dôchodkovej reformy
* škrtenie sociálnych dávok
* pokles diery vo verejných financiách
Autor: JÁN TÓTH(Autor je hlavným ekonómom ING Bank)