Rozhodujúci bude postoj Ameriky, respektíve prezidenta Georgea Busha. Ten sa bude musieť rozhodnúť, či mu na vojenskú akciu stačí súčasná rezolúcia Bezpečnostnej rady alebo či bude žiadať novú rezolúciu, ktorá by oprávňovala na útok na Saddámov režim.
Podľa britských zdrojov sa vo Washingtone čoraz viac prikláňajú k alternatíve, že na akciu je potrebná druhá rezolúcia. Inšpektorom sa nepodarilo zatiaľ nič nájsť, a Amerika preto vlastne nemá argumenty na začatie vojenskej akcie. Phyllis Bennisonová z liberálneho Inštitútu pre politické štúdie tvrdí, že „pred niekoľkými dňami bola pravdepodobnosť vojny na 90 percent, dnes sa pohybuje okolo 75 percent“.
Iný analytik, Daniel Pletka z konzervatívneho Amerického inštitútu zase tvrdí, že taká angažovanosť amerických síl v oblasti sa nemôže skončiť tak, že sa otočia a bez akcie vrátia domov.
Americká verejnosť by podľa prieskumov privítala akciu, ktorú by „posvätila“ OSN a ktorej by sa okrem Britov zúčastnili aj iní spojenci. V tejto súvislosti je zaujímavý obrat Francúzska, ktorého prezident Jacques Chirac pripustil účasť krajiny na vojenskej akcii. Tú však podmieňuje schválením v Bezpečnostnej rade OSN. K dispozícii by mohlo byť 15 000 francúzskych vojakov.
Veľká Británia včera spresnila informácie o svojej vojenskej sile pripravenej na útok. Ak by vláda schválila armádny návrh, išlo by o najväčšie nasadenie britských síl od falklandskej vojny. Už v sobotu by mala z Británie vyraziť flotila štrnástich vojenských plavidiel. Do Jordánska by sa malo na cvičenie presunúť 14 stíhačiek. Britský minister obrany Geoff Hoon včera navštívil tureckú Ankaru, aby krajinu presvedčil o podpore spojeneckých akcií v Iraku. Ankara sa zatiaľ bráni vysloviť priamu podporu a stále trvá na tom, že čaká na rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN.
Takmer kuriózne a politicky naivne v kontexte vojenských príprav pôsobí rozhodnutie Európskej únie vyslať začiatkom februára do arabských krajín misiu, ktorá by mala prispieť k mierovému vyriešeniu krízy. Podľa pozorovateľov je to však jediné, na čo sa v otázke Iraku nejednotná Európa zmôže. Jej postoje totiž variujú od britskej totálnej podpory Američanom až po odmietavý postoj Nemecka, ktoré by sa na akciu neodhodlalo zrejme ani po jej schválení v Bezpečnostnej rade OSN. (čtk, mik, reuters)
