„Táto látka je zaradená do strednej kategórie biologických zbraní. Má smrteľné účinky, ale ricín ešte nikdy nebol použitý vo vojne. Myslím si, že nie je ideálny na bojové použitie, hoci pôvodne bol vyvinutý na vojenské účely,“ povedal plukovník Ján Kuruc z Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši.
Najznámejšou obeťou ricínu je bulharský disident Georgi Markov, ktorého v roku 1978 zabila pravdepodobne sovietska tajná služba. Čakal na autobus, keď ho nečakane pichli špicou dáždnika napustenej ricínom. Zomrel o tri dni. „Je to veľmi nepríjemná látka. Markova zabilo pol miligramu. Na atentát je ideálna, pretože symptómy spočiatku pripomínajú obyčajnú chorobu, napríklad chrípku,“ spomínal pre The Guardian patológ, ktorý Markova pitval.
Hoci niektorí odborníci hovoria, že táto látka nie je z najúčinnejších, zbrojní inšpektori OSN získali od Iraku v polovici 90. rokov priznanie, že skúmal možnosť bojového nasadenia ricínu. Briti s Američanmi vybombardovali v roku 1998 irackú továreň pre podozrenie, že sa tam ricín vyrábal. (reuters, čtk, rf)
