V júni odvolaný veliaci generál juhoslovanskej armády Nebojša Pavkovič je jeden z podozrivých v kauze obchod so zbraňami s Irakom. Veľká časť ziskov z exportu zbrojných súčiastok mala ísť práve do jeho vrecka.
FOTO – TASR/EPA
Vojna je v Srbsku už minulosťou. Jej hlavný dôsledok – rozpad spoločenského systému – len začína byť viditeľný. Okrem ústavnej krízy spôsobenej nezvolením prezidenta a hospodárskej recesie visí nad Juhosláviou už od októbra nedoriešený škandál. Vysokí štátni úradníci sa údajne zaplietli do vývozu zbraní do Iraku a tým porušili embargo OSN.
Výsledky vyšetrovacej komisie, vymenovanej juhoslovanskou vládou, mali byť zverejnené 27. novembra minulého roka. Namiesto informovania o vyšetrovaní vláda verejne prenáša zodpovednosť na armádu.
V srbskej tlači sa však objavujú hlasy usvedčujúce z korupcie práve vládu, ktorej deklarovanou volebnou prioritou je protikorupčný boj. Včera vyhlásil vojenský expert Alexander Radovič pre bosniansky denník Dnevni Avaz, že juhoslovanská vláda chce potichu zahladiť stopy.
Do aféry sú zapletení dvaja ministri Dušan Mihajlovič a Zoran Živkovič, ktorí figurujú ako členovia predstavenstva belehradskej štátnej firmy Jugoimport. Práve tú obviňujú mierové jednotky NATO zo sprostredkovania zbrojného obchodu. Ministri zhodne tvrdia, že o dodávkach zbraní nevedeli.
Podľa Radoviča znamenal export zbraní prílev veľkých finančných prostriedkov pre stále vplyvné šarže juhoslovanskej armády. Belehrad v érach Tita a Miloševiča s Bagdadom čulo obchodoval. „Režim sa tam zmenil a starých šéfov povyhadzovali, ale zamestnanci strednej úrovne ostali, a tí sa svojich konexií nevzdali,“ povedal pre BBC Bill Putnam, bývalý politický analytik pre medzinárodné mierové sily SFOR.
Ekonómovia sa podľa agentúry AFP zhodujú na tom, že rok 2003 bude pre Juhosláviu obdobím stagnácie hospodárstva. Na prahu chudoby tam žije doteraz jedna až dve tretiny ľudí. Nezamestnanosť vzrástla o 15,7 percenta.
Západ podmieňuje úspech reforiem urýchlením ustanovenia novej únie Srbska a Čiernej Hory a zintenzívnením spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre vojnové zločiny v Haagu.
Bez prelomenia občianskej apatie, ktorá zapríčinila prepad oboch pokusov o zvolenie prezidenta, sa však Juhoslávia z ekonomického marazmu nedostane. A radový občan sa ťažko bude vzdávať svojich vedľajších nelegálnych príjmov, kým budú najvyšší predstavitelia štátu podozriví zo zarábania na veľkých zbrojných obchodoch s Irakom.
„Zbrojné obchody medzi Juhosláviou a Irakom pokračovali aj po zvrhnutí Slobodana Miloševiča v roku 2000. Vrcholní verejní predstavitelia buď o pokračujúcich obchodoch vedeli a nezabránili im, alebo o nich mali vedieť a zodpovedne konať,“ píše sa podľa BBC v správe organizácie International Crisis Group zverejnenej koncom decembra.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
