Najsilnejším mužom slovenskej politiky sa po septembrových parlamentných voľbách stal vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda. Do volieb s ním už takmer nikto nepočítal, výsledky hlasovania občanov však ukázali, že bude opäť predsedom vlády. Najpopulárnejší muži Robert Fico a Vladimír Mečiar zostali mimo hry a do zloženia novej vlády neprehovorili.
Najväčším prekvapením volieb bol výsledok Dzurindovej SDKÚ. Pred voľbami nič nenasvedčovalo tomu, že by mohla predstihnúť Ficov Smer. „Kto by to bol pred dvomi týždňami povedal,“ hovoril prekvapený Dzurinda.
Do parlamentu sa dostala Komunistická strana Slovenska. Bez poslaneckých kresiel zostali národné strany Anny Malíkovej a Jána Slotu. Rovnaký osud postihol aj novozaložené Hnutie za demokraciu Ivana Gašparoviča. Debakel zažila ľavica. Pred bránami parlamentu zostala Koncošova SDĽ i Ftáčnikova SDA.
Mečiarovo HZDS síce získalo najväčší počet hlasov, ale tak ako v roku 1998 ani na jeseň 2002 nenašlo koaličného partnera. Najskôr optimisticky tvrdilo, že chce zostavovať vládu, neskôr sa zmierilo s „nulovým koaličným potenciálom“.
Volieb sa zúčastnilo 70,07 percenta občanov. Bola to historicky najnižšia účasť. Podľa sociológov len pokračoval trend poklesu volebnej účasti. Zdôraznili však, že spomenuté číslo je „veľmi slušné“.
Po oznámení výsledkov politickí analytici hovorili, že najpravdepodobnejšou koalíciou bude zoskupenie SDKÚ, SMK, KDH a ANO. (sp)
