Lídri koaličných strán podpisujú koaličnú dohodu v bratislavskom Primaciálnom paláci. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
moc schopná pokory, bude skromná a nezabudne, že ju neraz ľudia volili aj so sebazaprením, tak jej práca pôjde.
Koalícia si rozdelila ministerské funkcie v pomere SDKÚ(6), SMK (4), KDH (3), ANO (3).
V programových tézach, ktoré sa stali základom budúceho vládneho programu, sa koalícia zaviazala k znižovaniu počtu zamestnancov v štátnej správe, k prijatiu zákonov o konflikte záujmov, lobingu. Jej cieľom je aj znižovanie nezamestnanosti - o koľko však nepovedala.
V koalícii sa diskutovalo aj o mechanizme, ktorý by znemožňoval koketovať časti vládnej koalície z času na čas s opozíciou. „Ale všetci štyria sme sa zhodli na tom, že by to neviedlo dobrým smerom. Máme veci na papieri, ale máme veci aj na mysli,“ podotkol Dzurinda.
Koalícia však bola rýchla nielen v dosiahnutí zhody o vytvorení vlády, ale rýchlo sa v nej objavili aj prvé spory. V prvých dvoch mesiacoch sa najskôr SMK a ANO dohadovali, kto má mať na starosti riešenie rómskej problematiky.
Premiér Dzurinda mal spor s SMK kvôli maďarskému krajanskému zákonu. Napätie medzi SDKÚ a SMK vzniklo aj vtedy, keď sa v delegácii, ktorá odišla na summit Európskej únie do Kodane, neobjavil ani jeden zástupca SMK. Politikom SMK sa nakoniec podarilo presadiť, aby do Kodane išiel aspoň minister pôdohospodárstva Simon.
Posledný a najvážnejší spor sa týkal KDH a ANO. Išlo o politické nominácie na funkcie v Slovenských elektrárňach. KDH tvrdilo, že všetky strany majú vo vedení svojich ľudí, len ono nie. Minister hospodárstva za ANO Nemcsics však namietal, že politické nominácie neuplatňoval. Odveta kresťanských demokratov prišla v podobe nehlasovania za dôležitý zákon o verejnej službe, na ktorom záležalo najmä ministrovi zdravotníctva za ANO Rudolfovi Zajacovi.
(sp)
