L. C. A., Bratislava 2002
Spisovateľ Pavel Vilikovský o knihe napísal: Prozaik pracuje s iným časovým horizontom a inou perspektívou: ak sa môžem vyjadriť nadnesene, hovorí nie z hľadiska chvíle, ale z hľadiska večnosti. Možno nie každý, ale o prozaikovi Kadlečíkovi to platí na sto percent. Niežeby sa vyhýbal prítomnej chvíli - napríklad vo vlastnom horo(r)skope zachytáva prostredníctvom znamení zvieratníka priebeh práve plynúceho roka - ale nepodlieha jej prepudrovaným a primaľovaným pôvabom. Jeho prítomnosť siaha hlboko do minulosti i do budúcnosti, lebo ako sám hovorí, zajtrajšok sa začína pradávno. Preto sa správa o jednom roku stáva v jeho podaní kronikou dvadsiatich rokov vyhnanstva a vlastne úvahou o vyhnanstve vôbec. Ivan Kadlečík hovorí zdanlivo o sebe, o tom, čo sa ho bezprostredne dotýka, no zároveň nepriamo kreslí portrét obdobia: veď spoločnosť už len tým, koho odmieta, zapiera a umlčuje, vydáva výrečné svedectvo o svojom charaktere.
Thomas Bernhard: Imitátor hlasů
Prostor, Praha 2002
Kto si chce iba potvrdiť, že rakúsky prozaik a dramatik Thomas Bernhard (1931 - 1989) bol cynik, nihilista a mizantrop, má teraz jedinečnú príležitosť. V stovke kratučkých próz defilujú samovrahovia, vrahovia a ich obete, šialenci, zblúdilci, nepochopení tvorcovia, jedným slovom stroskotanci. Rozprávač im pritom venuje sotva pár viet alebo jedno dve prebujnené súvetia a ani slovo súcitu. Nezúčastnený postoj rozprávača nie je neúčastný. Zaznamenáva detaily ľudského konania a reči, ktoré naznačujú záhadné pohnútky osudového pádu či zblúdenia. Nepodáva však vysvetlenie - a týmto mlčaním demonštruje nevysloviteľnosť osudu svojich postáv. To, čo obžalováva, opäť nie je človek, ale anonymné, a tým neľudské sily, ako je kultúrna obec a spoločnosť.
Emma Tennantová: Sylvia a Ted
Eroika, Praha 2002
Osud americkej poetky Sylvie Plathovej (1932 - 1963) je symbolom dramatického konfliktu umelca a tradičných predstáv o úlohe ženy v rodinnej, respektíve spoločenskej štruktúre. Britská spisovateľka Emma Tennantová vzala jej životný príbeh, dôkladne naštudovaný z dobových historických prameňov a mnohých osobných svedectiev, a s istou dávkou imaginácie ho dotvorila do románovej fresky.
Manželstvo s básnikom Tedom Hughesom, priveľmi osudové, než aby mohlo byť záchytnou sieťou pre príliš krehkú a citovo labilnú Sylviu, sa rozpadá - aj formálne - pod náporom zmyselnej životnosti Assie Wevillovej, fatálnej rusko-nemeckej židovky, ktorú autorka opisuje ako „temný“ protiklad hlavnej hrdinky. Ani ona však nenájde v úspešnom a silnom Tedovi záchranu (ten stále miluje svoju prvú ženu), a tak ako Sylvia končí samovraždou. Románová rekonštrukcia je postavená predovšetkým na odkrývaní spletitej psychológie výnimočných osobností, ktorými všetci traja hlavní protagonisti nepochybne sú.
Ivan Kenéz, Igor Čombor a Anton Hrubjak: Svet Himalájí
Apollo, Ružomberok 2002
Ku koncu minulého roka vyšla obrazová publikácia z cesty do Himalájí. Autori snímok Ivan Kenéz a Igor Čombor už predtým poeticky zdokumentovali naše veľhory v knihe Čarovný svet Tatier a spolu s Antonom Hrubjakom sú nadšenými fotografmi horského prostredia.
Aj v knihe Svet Himalájí najprv prilietame do nepálskeho mesta Káthmandú, preplietame sa uličkami plnými chrámov a svätých Sadhuov a cez horské dedinky stúpame až do veľhôr, k Everestu. Štítom, pohoriam a horským údoliam je venovaná najväčšia časť farebných fotografií, autori sústreďujú svoje umenie na zachytenie miest, kde sa asi väčšina z nás nikdy nedostane. Po náročnej horolezeckej túre opäť zostupujeme popri pastieroch dobytka do mesta, kde sa rozprávanie končí. Obrázky sprevádza poetický text Vladimíra Zboju.
Karen Armstrongová: Islam
Slovart Bratislava, 2002
„Ani jedného náboženstva sa ľudia v Európe a USA neobávajú tak veľmi ako islamu. Obchádza európsku predstavivosť ako strašidlo. Podporuje terorizmus, dosadzuje k moci autoritárske režimy, podnecuje občianske vojny a utláča ženy,“ píše sa na záložke knihy od autorky, ktorá sa venuje štúdiu tohto náboženstva. Jej publikácia má takéto jednostranné názory, ktoré sa týkajú skôr fundamentalistických extrémov, ako celého náboženstva, poopraviť. Kniha sa začína chronologickým prehľadom v 7. storočí, keď islam vznikol, až po rok 2001 a porážku Talibanu. Každá etapa je rozvinutá výkladom a doplnená mapou, autorka vymenúva aj kľúčové postavy islamských dejín a pripája slovník islamských názvov. Jej dielo je dobrým úvodom pri hlbšom štúdiu islamu.
