Majiteľ kaviarne v Iraku počúva televízny prejav prezidenta Saddáma Husajna pri príležitosti založenia irackej armády. FOTO - REUTERS
BAGDAD, WASHINGTON - „Zbrojní inšpektori OSN sú špióni!“ To bol hlavný odkaz včerajšieho televízneho prejavu irackého prezidenta Saddáma Husajna pri príležitosti 82. výročia založenia irackej armády. Husajn zároveň vo svojom vyhlásení k národu uistil, že Irak je pripravený na možný vojenský úder zo strany USA.
„Namiesto toho, aby hľadali takzvané zbrane hromadného ničenia, a odhalili tak lži klamárov z Washingtonu a Londýna, sa inšpekčné tímy zaujímajú o vytváranie zoznamu irackých vedcov, pýtajú sa našich pracovníkov na otázky, ktoré nemajú nič spoločné s ich prácou, a zhromažďujú informácie o vojenských táboroch a povolenej výzbroji,“ zhodnotil Husajn niekoľkotýždňové pôsobenie inšpektorov vo svojej krajine. Všetko toto je podľa neho „čisto špiónska práca“.
Husajn však nepovedal ani nenaznačil, či jeho obvinenia povedú k prerušeniu spolupráce Bagdadu s inšpektormi OSN. Podľa následných vyjadrení viacerých irackých predstaviteľov by sa tak stať nemalo.
Inšpektori OSN v reakcii na Saddámov prejav akékoľvek spájanie svojej práce so špionážou odmietli. Ich hovorca Ewen Buchanan uviedol, že robia svoju prácu „profesionálne a objektívne“. „Pracujeme len pre Bezpečnostnú radu a OSN,“ dodal Buchanan.
Iracký líder venoval dôležitú časť prejavu americkým vojenským hrozbám. Označil ich za „syčanie hadov a brechot psov“, pričom zdôraznil, že Irak je pripravený na akúkoľvek vojnu. Vyjadril presvedčenie, že jeho krajina z prípadného merania síl s USA vyjde ako víťaz. „Vedzte, že už teraz sme víťazmi a že nimi budeme aj pri konečnej konfrontácii. A to napriek rečičkám a hystérii nepriateľa,“ dodal Husajn.
Otázke odzbrojenia Iraku sa včera opätovne venoval aj britský minister zahraničných vecí Jack Straw. Vo svojom prejave, ktorý prečítal v Londýne pred viac ako 150 britskými veľvyslancami a poprednými diplomatmi, uviedol, že „odzbrojenie Iraku, či už diplomatickou cestou, alebo silou, je rozhodujúce pre svetový mier“. Podľa neho sa za posledné dni zmenil pomer pravdepodobnosti vojny a mieru v Iraku. „Kým predtým to bolo 60:40 v prospech vojny, teraz je to naopak,“ povedal Straw.
S vyjadreniami britského ministra zahraničia však nekorešpondujú tie, ktoré prichádzajú z Washingtonu. Podľa viacerých republikánskych senátorov sa vojna stáva nevyhnutnou. Ako sa v nedeľu vyjadril senátor John McCain, „vojna proti Iraku sa stáva každým dňom pravdepodobnejšia“. „Vidíme, že Američania zaujímajú vojenské pozície svedčiace o možnej reakcii,“ povedal senátor pre televíznu stanicu CBS.
Konečné rozhodnutie však ostáva v rukách prezidenta Georga Busha. Ten sa ani po desiatich dňoch strávených na dovolenke v Texase ešte nerozhodol, či sa vojenská akcia proti Iraku uskutoční, alebo nie.
(mm, reuters, čtk)
