Päť minút chôdze od sídla OSN v New Yorku bývala talianska reštaurácia Paparazzi. To meno navodzovalo príjemnú stredomorskú bezstarostnosť. Po tragickej nehode princeznej Diany začali obchody viaznuť. Nakoniec, kto by chcel ísť na miesto, ktoré sa volá podľa hyen, čo uštvali svätú Di na smrť? A tak majiteľ nemal inú možnosť, než podnik prekrstiť, napísal denník International Herald Tribune.
V 70. rokoch minulého storočia, keď reštauráciu otváral, malo slovo „paparazzi“ síce mierne obskúrny, ale predsa len pozitívny nádych. Vzniklo z mena Paparazzo, ktoré dal Federico Fellini pouličnému fotografovi v klasickom filme Sladký život (1960). Film sa stal hitom, postavy získali kultové postavenie a meno fiktívneho fotografa sa v talianskom množnom čísle paparazzi stalo všeobecne používaným označením fotografov naháňajúcich hviezdy a hviezdičky.
Koľko ľudí si uvedomuje, že náš jazyk je plný ľudí, z ktorých sa stali slová?
Synonymom bezzásadového a nebezpečného politika sa už dávno stal florentínsky filozof Niccolo Machiavelli (1469 - 1527), ktorého slávna kniha Vladár opisuje, ako bez zbytočných okolkov a morálky získať, posilniť a udržať si moc.
Pokiaľ má človek čo do činenia s machiavelistickou persónou, môže ju bojkotovať. Aký je účinný takýto bojkot, už v 19. storočí zistil britský pozemkový agent v Írsku, ktorý sa stal obeťou politiky ostrakizmu írskych nacionalistov. Agent, ktorý musel s dlhým nosom Írsko opustiť po roku márneho snaženia, sa volal Charles Cunningham Boycott a žil v rokoch 1832 - 1897.
Niekoho bojkotovať je stále lepšie než lynčovať, čo bol škaredý zlozvyk istého virgínskeho kapitána menom William Lynch (1742 - 1820), ktorý bral zákon (a dlhý špagát) do vlastných rúk.
Lenže lynčovanie je aspoň rýchla smrť - otrava nikotínom je omnoho pomalšia. Jedovatý alkaloid, ktorý sa vyskytuje v tabakových listoch a dokáže fajčiarovi začierniť prsty, zuby a pľúca, vo Francúzsku predstavil Jean Nicot (1530 - 1600).
Ako slepý k husliam prišiel k nechcenej sláve Joseph-Ignace Guillotin (1738 - 1814), ktorý strávil posledné dve desaťročia života snahou vymazať svoje priezvisko z nechvalne známeho popravného zariadenia. Guillotin pritom gilotínu ani nevynašiel, ani pod jej čepeľou neskončil - len predniesol v Národnom zhromaždení prejav, ktorý viedol k prijatiu obľúbeného francúzskeho popravného zariadenia.
Nebol rozhodne sám, koho stretla tá česť stať sa novým slovom uhniezdeným v jazyku. Po jeho boku povstali hrdí vynálezcovia Rudolph Diesel (1858 - 1913), vďaka ktorému máme dieselové motory, tvorca balónov zeppelínov gróf von Zeppelin (1838 - 1917), či štvrtý gróf zo Sandwichu (1718 - 1792), ktorý bol podľa dobových prameňov vášnivým hráčom a odmietal vstať od kartárskeho stolčeka, aby sa išiel najesť - a tak vynašiel sendvič. (čtk)
