robotníkov z Filipín, východnej Európy a niektorých afrických krajín. V Tel Avive ich žije až 80 000.
Teror sa ich dlho nedotýkal. Žili si vlastným životom utečencov pred izraelskou políciou sliediacou po ilegálnych imigrantoch. Minulý rok sa však všetko zmenilo. V júli neďaleko miesta nedeľňajších útokov teroristi zabili troch zahraničných robotníkov.
„ Neviem, prečo do toho ťahajú aj nás,“ povedal jeden z nelegálnych imigrantov z Ghany pre rádio Aruc 7, „my sme si sem prišli len zarobiť. Po tom, čo som videl svojho kamaráta, ako sa bez nôh snaží odplaziť z toho pekla, som začal rozmýšľať o návrate domov.“
Hana Zoharová z organizácie, ktorá spravuje horúcu linku pre ilegálnych zahraničných robotníkov, denníku Haarec povedala, že v nedeľu v noci nestačila dvíhať telefóny. Zúfalí gastarbeitri sa snažili získať informácie o svojich známych. O pomoc ju žiadali aj policajti, ktorí sa napríklad nevedia dohovoriť po čínsky.
Izraelská vláda sa z obáv o zranených zahraničných robotníkov, ktorí sa rozhodli nevyhľadať ošetrenie pre strach z deportácie, odhodlala k bezprecedentnému kroku. Vyhlásila generálny pardon všetkým zraneným, ktorých by sa deportácia mohla týkať. Médiá vysielali výzvy v angličtine a žiadali zranených, aby sa dali ošetriť. Mnohých do nemocníc dopravili ich kolegovia. Nechali ich však ležať pred dverami bez akýchkoľvek dokladov.
Napriek spomínaným výzvam totiž gastarbeitri Izraelčanom príliš nedôverujú. Ako povedala Zoharová, „ešte minulý týždeň Šaron hovoril o vyhostení 50 000 zahraničných robotníkov a teraz zrazu obrátili list. Týmto ľuďom, ktorí žijú už mesiace v strachu, sa takéto reči nezdajú.“ Ocenila však, že vláda umožní rodinám zranených zahraničných robotníkov pricestovať do Izraela.
Útoky vo štvrtiach, kde žijú zahraniční robotníci, sa budú podľa expertov vyskytovať čoraz častejšie. Prístup do týchto štvrtí je pomerne jednoduchý, pretože je tu menej policajtov aj súkromných bezpečnostných služieb. Niektorí izraelskí komentátori tvrdia, že Palestínčania chcú zahraničných robotníkov vystrašiť. Mnohí z nich totiž vykonávajú práce, ktoré boli do začiatku tzv. druhej intifády palestínskou doménou.
(mik)
