Štedrý večer mala včera aj rodina Michala Bycka, kurátora Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach.
„My máme Vianoce dvakrát do roka – v decembri i v januári. Prvé slávime preto, lebo sme sa prispôsobili, druhé, aby sme nezabudli, čím sme. Občas zo žartu hovorím, že my, Rusíni, oslavujeme všetky sviatky, okrem 1. mája, dvakrát,“ usmieva sa Bycko.
Juliánskym kalendárom sa riadia väčšinou pravoslávni veriaci a čiastočne gréckokatolíci.
„Moji predkovia boli gréckokatolíci. Potom, ako našu cirkev v roku 1950 zakázali, krstil ma farár, ktorý prestúpil na pravoslávnu vieru. Pamätám si, ako sa starí rodičia po pás brodili v snehu, len aby mohli ísť na bohoslužby k svojmu duchovnému vo vedľajšej dedine. Takže, moja viera nesie určité znaky dobrodružstva a zároveň schizofrénie ako celý byzantský rituál na Slovensku,“ hovorí Bycko.
Tradíciu pravoslávnych Vianoc dodržiava na Slovensku stále menej ľudí. Väčšina z 13-tisíc farníkov v Košickom kraji, čo patrí pod eparchiu pravoslávnej cirkvi v Michalovciach, sa už riadi Gregoriánskym kalendárom. Aj v Prešovskom kraji, kde sa k pravosláviu hlási viac ako 32-tisíc obyvateľov, prechádza časť veriacich na nový kalendár. Výnimkou ostávajú mestá a obce s najväčšou hustotou vyznávačov východného obradu, teda v okresoch Snina, Svidník, Bardejov, Medzilaborce a Humenné.
„Pochádzam zo Zbudskej Belej. Kedysi celá dedina slávila Vianoce podľa starého kalendára. Postupom času sa ľudia prispôsobili. A niektorí, ako ja, oslavujeme dvojo Vianoc,“ vysvetľuje Bycko.
Rád spomína na sviatky, ktoré prežíval ako dieťa: „Ešte pred štedrovečernou večerou sme vyrúbali na potoku otvor v ľade a všetci sme sa umyli. Potom sme išli do maštale, kde nás už čakal niektorý z členov rodiny. Pozdravili sme: Christos raždajetsja a on odpovedal: Slavite jevo. Uctili sme si domáce zvieratá chlebom, veď od nich záviselo naše živobytie. Do izby sme priniesli slamu ako symbol narodenia Ježiša. Všetky nohy na stole sme omotali reťazou, aby rodina držala celý rok pokope. Symbolicky bolo prestreté aj pre člena rodiny, ktorý v tom roku zomrel.“
Stromček zdobili orechami a jabĺčkami. Darčeky tvorili väčšinou v drsnom kraji potrebné odevy a obuv. Hlava rodiny poďakovala za dary, všetci sa pomodlili a nastal čas večere.
Po večeri zvyčajne čakali na koledníkov a potom išli do kostola na Veľké povečerie. „Pamätám si, ako nás starší balamutili, že o polnoci potečie v potoku víno. Samozrejme, že sme vodu aj ochutnali. Nuž, Vianoce môjho detstva boli priam insitné. Žiaľ, dnes a stále viac sa vytráca z nich duchovno a krásne zvyky. Takže je dosť možné, že pravoslávne Vianoce pod tlakom komercie postupne úplne zaniknú a všetci ich budeme oslavovať naraz.“
