Vládou poľského premiéra Leszka Millera (vľavo) otriasol mohutný korupčný škandál. Prebieha vyšetrovanie, či sa naozaj ponúkol za peniaze zmeniť návrh nového zákona. FOTO - TASR/EPA
Známy televízny producent Lew Rywin, ktorý má za sebou filmy ako Šindlerov zoznam Stevena Spielberga či Pán Tadeusz Andrzeja Wajdu, navrhol šéfredaktorovi najväčšieho poľského denníka Gazeta Wyborcza zaujímavú dohodu: ak Adam Michnik zaplatí 17,5 milióna dolárov, Rywin spolu s vedúcimi politikmi koalície zo Zväzu demokratickej ľavice (SLD) ovplyvní konečné znenie návrhu nového mediálneho zákona, ktorý je práve v parlamente.
Návrh zákona kritizovali súkromné médiá hneď, ako ho zverejnili. Nachádza sa v ňom totiž napríklad ustanovenie zakazujúce vydavateľovi celoštátnych novín vlastniť televízny kanál s celoštátnou pôsobnosťou.
Pre vydavateľstvo Gazety Wyborczy Agora, ktoré sa chystá kúpiť kanál TV Polsat, by to bol vážny škrt do jeho obchodných plánov. Nový zákon by zároveň výrazne zvýhodnil pred súkromnými médiami verejnoprávne televízie, v ktorých sú vedúce pozície v konečnom dôsledku politické.
Lew Rywin tvrdí, že keď dal Michnikovi návrh, konal len ako prostredník medzi vládnucimi sociálnymi demokratmi a vydavateľstvom Agora. Z nahrávky, ktorú si pri rozhovore tajne urobil Michnik, vyplýva Rywinovo tvrdenie, že za ním stoja vládni prominenti, a podozrenie padá dokonca až na premiéra Leszka Millera. Sedemnásťmiliónový úplatok mal ísť do pokladnice strany SLD, ktorej je predsedom. Súčasťou dohody mal byť sľub, že Gazeta Wyborcza prestane kritizovať premiéra a jej vydavateľ Agora hneď po kúpe zamestná v TV Polsat Rywina.
Podľa Adama Michnika bol fakt, že Rywin otvorene spomínal meno premiéra Millera, mimoriadne podozrivý. „Millera už obvinili zo všetkého možného, ale z korupcie obvinený nikdy nebol. Ani z hlúposti. Lebo zamotať sa do takejto záležitosti znamená hlúposť a samovraždu,“ citovali ho v jeho Gazete Wyborczej.
Či Lew Rywin bol vo veci prostredníkom, alebo konal na vlastnú päsť, ostane tajomstvom až do konca oficiálneho vyšetrovania prípadu, ktoré sa začalo 30. decembra.
Podľa hovorcu vlády nemal premiér Miller s Rywinovým návrhom nič spoločné. Sám Rywin sa k škandálu odmieta vyjadriť, kým nebude uzavreté vyšetrovanie.
Do debaty sa pustili aj ostatné médiá. Mnohé z nich sú presvedčené, že vydavateľstvo Agora bolo naozaj do dohody z júla 2002 nejako zapletené. Za podozrivé považujú hlavne to, že Gazeta čakala so zverejnením škandálu pol roka.
Gazeta Wyborcza vydala vyhlásenie, v ktorom vysvetľuje, prečo škandál tajila. Viedla vraj vlastné žurnalistické vyšetrovanie a zároveň nechcela poškodiť Millerovu vládu počas dôležitého vyjednávania s Európskou úniou.
Denník Rzeczpospolita však naznačil, že Gazeta Wyborcza možno hrala v čase medzi návrhom a zverejnením prípadu svoju vlastnú hru. Pozoruhodný je podľa neho aj fakt, že Rywin po stretnutí s Michnikom a Millerom ostal na slobode, i keď sa jasne dopustil niečoho, čo poľské právo nazýva trestným činom „platenej ochrany“.
Varšavská prokuratúra už podľa vyšetrovateľov dostala zápisky predsedníčky predstavenstva Agory a záznam rozhovoru medzi Michnikom a Rywinom. Prvé výsluchy sa majú začať 6. januára. Škandál je vyvrcholením pravidelných sťažností medzinárodných monitorovacích organizácií na to, že poľský verejný život je mimoriadne zamorený korupciou.
Čo sa stane s návrhom nového mediálneho zákona, nie je jasné. Tri dni po vypuknutí škandálu zastavila parlamentná komisia legislatívny proces schvaľovania návrhu zákona „pre početné chyby“.
Autor: WOJCIECH KOSC, Varšava pre SME
