Bratislava 3. januára (TASR) - V popoludňajších hodinách sa v bratislavskom Štúdiu L+S uskutočnila rozlúčka najbližšej rodiny, blízkych priateľov a spolupracovníkov s Júliusom Satinským. Medzi smútiacimi hosťami nechýbali politické osobnosti SR a ČR - predseda NR SR Pavol Hrušovský, premiér Mikuláš Dzurinda, český minister kultúry Pavel Dostál, veľvyslanec ČR na Slovensku Rudolf Slánský, ministri Ivan Mikloš, Ivan Šimko, štátny tajomník rezortu kultúry József Kvarda a exminister kultúry Milan Kňažko, predseda BSK Ľubo Roman, primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský, starosta Starého mesta Peter Čiernik.
Smútočný program otvorila pesnička Jaroslava Filipa, Júliusa Satinského a Milana Lasicu Bolo nás jedenásť. Lasica ako jediný žijúci z legendárnej trojice označil dnešok za najsmutnejšiu úlohu vo svojom klaunskom živote. Práve na tomto javisku totiž zažili spolu s dlhoročným partnerom Satinským pred 43 rokmi svoje prvé verejné vystúpenie. "Ešte stále čakám, že mi zazvoní mobil a tam zaznie tvoj povestný odkaz - som mŕtvy, zavolajte neskôr. Julo, pre nás nie si mŕtvy a buď si istý, že zavoláme," odkázal v príhovore zosnulému priateľovi Lasica. Prostredníctvom videozáznamu si na jeho nesmrteľnú dušu pripil aj nekorunovaný kráľ súčasných českých komikov Bolek Polívka. V spomienkach kolegov tak dokázal Július Satinský aj na svojom pohrebe vzbudiť v smútiacom publiku úsmev.
Truhlu so zosnulým umelcom potom z pódia odniesli šiesti jeho blízki priatelia - Milan Lasica, Stanislav Štepka, Ján Lehotský, Kolomam Kertész Bagala, Tomáš Janovic a Kornel Földvári. Svoju sústrasť medzi prvými tlmočil Satinského manželke a deťom premiér Dzurinda.
Aj počas súkromnej rozlúčky sa pred vchodom do divadla stále zhromažďovali občania, ktorí prinášali kvety a svoje odkazy. Dianie v sále mohli sledovať na plátne umiestnenom vo vestibule.
Herec, spisovateľ a dramatik Július Satinský podľahol dlhej a ťažkej chorobe v nedeľu 29. decembra. Narodil sa 20. augusta 1941 v Bratislave. Vyštudoval Strednú pedagogickú školu a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Známym sa stal najprv vo dvojici s Milanom Lasicom ako herec a humorista, neskôr aj ako dramatik, prozaik, fejtonista a autor literatúry pre deti. Spolu s Lasicom boli zakladateľmi moderného slovenského humoru formou intelektuálneho satirického nazerania na svet. Venoval sa i lektorskej činnosti, stretával sa s ľuďmi na celom Slovensku a jeho generálnou témou bola demokracia. V roku 1989 mu udelili titul zaslúžilý umelec, presne pred rokom, 2. januára 2002 mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za celoživotný prínos k rozvoju slovenského umenia a podporu rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku.
Satinský je spoluautorom množstva scénok, dialógov i celovečerných programov, okrem iných: Ktosi je za dverami (1966), Večery pre dvoch (1966), Nečakanie na Godota (1967), Soirée (1968), Radostná správa (1969), Ako vzniká sliepka (1971), Náš priateľ René (1979), Nikto nie je za dverami (1982), Deň radosti (1986), Jubileum (1990).
Stvárnil množstvo postáv rozhlasových, divadelných i filmových, z ktorých najznámejšie sú: Výlet po Dunaji (1962), Slávnosť v botanickej záhrade (1967), Nekonečná - nevystupovať (1978), Smoliari (1978), Plavčík a Vratko (1981), Rozprávka Svätojánskej noci (1981), S tebou ma baví svet (1982), Srdečný pozdrav zo zemegule (1982), Traja veteráni (1983), Predavač humoru (1984), Skrotenie zlého muža (1986), Vesničko má středisková (1986), Utekajme, už ide! (1987).
V posledných mesiacoch života ešte stihol vydať knihy Chlapci z Dunajskej ulice, Čučoriedkáreň a Polstoročie s Bratislavou.
UPOZORNENIE: Obrazová redakcia TASR vydáva k správe fotomateriál.
