Klesajúca popularita kancelára Schrödera donútila vládu, aby prijala niektoré pravicové reformy. FOTO - TASR
Štvrť roka po septembrových voľbách sa nemecká staronová koalícia dostala pod ostrú paľbu kritiky. V uplynulých týždňoch nebolo denníka a časopisu, ktorý by si nezobral pod lupu priveľmi keynesiánsku hospodársku politiku červeno-zelenej koalície. Veď, ako podčiarkol liberálny týždenník Die Zeit, v tomto období uzrelo svetlo sveta od rozličných sociálnych demokratov dovedna 48 návrhov, ako zvýšiť dane a odvody s celkovou hodnotou 26 miliárd eur. Pritom takmer všetci ekonómovia podčiarkovali nutnosť pravého opaku - znížiť daňové a odvodové zaťaženie.
Výsledkom tejto, ako sa vyjadril samotný kancelár Schröder, „kakofónie“ bol gigantický prepad hlavnej vládnej strany vo voličskej priazni. Sociálni demokrati by dnes získali podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung približne 28 percent hlasov. Preferencie dominantnej opozičnej sily, Kresťansko-demokratickej únie, sa vyšplhali na 48 percent. V septembrových voľbách pritom každá z týchto strán získala vyše 38 percent, pričom socialisti mali dokonca mierny náskok.
Sociálnodemokratický kancelár Schröder je podľa názoru pozorovateľov v najlepšej forme vtedy, keď je pritlačený k múru. Inak tomu nie je ani teraz. Tesne pred Vianocami bola vládna koalícia v stave dohodnúť sa s opozičnými kresťanskými stranami na reformnom balíku pracovného trhu. Ten obsahuje veľa trhových prvkov.
Pravica si presadila mnohé požiadavky, povedzme daňové zvýhodnenie pre málo platené zamestnania do 400 eur či byrokratické uľahčenie samostatného podnikania. Odsúhlasené bolo takisto zrýchlenie sprostredkovania nezamestnaných a zostrenie podmienok poskytovania podpory v nezamestnanosti. Všetky tieto opatrenia sa nachádzali v pôvodnom návrhu vládnej komisie pre reformu pracovného trhu, boli však zriedené počas povolebných rokovaní vlády a odborov, aby ich teraz pod tlakom opozície definitívne odsúhlasil Spolkový snem.
Podobný osud postihol navrhovanú majetkovú daň. Zasadzovali sa za ňu najmä sociálnodemokratickí krajinskí ministerskí predsedovia. Výnos chceli využiť na zlepšenie stavu školského systému. Gerhard Schröder bol vždy proti majetkovej dani. Vládni predstavitelia sa napokon dohodli na kompromise: majetková daň nebude, namiesto nej sa zavedie daň z úrokov z bankových úspor. Tá bude spárená s ponukou na daňovú amnestiu pre majiteľov bankových kont v zahraničí, keď prevedú peniaze naspäť do Nemecka. Opozičné strany privítali aj túto zmenu kurzu, veď išlo pôvodne o ich požiadavku.
V pracovnej štúdii navrhuje spolkový Úrad vlády „radikálnu reformu sociálnych systémov“. Cieľom je znížiť daňové zaťaženie ľudí aj podnikov prostredníctvom okresania dôchodkov, podpory v nezamestnanosti a sociálnej podpory. Na naštartovanie motora hospodárskeho rastu navrhujú kancelárski experti odbúrať byrokraciu, uvoľniť predajné časy v obchodoch a zrušiť zákon o rabate. Takisto sa zasadzujú za včlenenie trhových prvkov do systému zdravotného a dôchodkového poistenia. Existenciu takejto pracovnej štúdie potvrdil hovorca vlády. Podčiarkol ale, že ide o príspevok do diskusie, a nie o definitívny návrh zákona.
Mnohí nemeckí ekonómovia si kladú otázku, dokedy vydrží súčasný reformný elán názorom prelietavého kancelára Schrödera.
JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov
