účte vo výške 6,4 percenta hrubej mzdy a prestali toto poistné odvádzať do Sociálnej poisťovne, deficit fondu dôchodkového zabezpečenia by tak dosiahol ročne 18 miliárd korún. „Je to v princípe ten najlepší scenár,“ skonštatoval Knitl.
Prechodom do kapitalizačného systému podľa neho budú občania poznať výšku svojho budúceho dôchodku a budú ju aj môcť ovplyvňovať. Ministerstvo práce by malo v zákone podľa Knitla garantovať vyplácanie dôchodkov v priebežnom systéme. Aj po zavedení kapitalizácie bude poisťovňa vyplácať dôchodky občanom, ktorým vznikol na dôchodky nárok platbami do priebežného systému. Podľa Knitla to dnes predstavuje čiastku 75 miliárd ročne, tento objem však bude so znižovaním počtu súčasných dôchodcov postupne klesať. „Dôchodky však budeme musieť valorizovať, preto celkový objem finančných prostriedkov na výplatu dôchodkov zo strany Sociálnej poisťovne bude ešte niekoľko desaťročí veľký,“ upozornil Knitl.
V druhej polovici budúceho roka sa plánuje Sociálna poisťovňa zapojiť do kampane, ktorá bude objasňovať zmysel dôchodkovej reformy. „Budeme sa zaoberať technickými otázkami, ako je spoločný výber poistného a zriaďovanie osobných účtov,“ dodal Knitl.
Šéf tímu pre dôchodkovú reformu Ivan Švejna plánuje zavedenie dobrovoľného kapitalizačného piliera. Každý občan by sa tak mohol sám rozhodnúť, či zostane v súčasnom priebežnom systéme a bude naďalej platiť poistné Sociálnej poisťovni, alebo prejde do systému sporenia na vlastný osobný účet v súkromnej správcovskej spoločnosti. Rozhodnutie o prechode do nového systému by mal mať občan možnosť urobiť kedykoľvek počas svojho aktívneho života.
Ak si však človek začne sporiť na dôchodok v rámci kapitalizačného piliera, nebude sa už môcť vrátiť do starého systému. V prípade, že si počas svojho života na účte z rôznych dôvodov nenašetrí dostatočnú sumu, štát mu bude garantovať minimálnu výšku dôchodku.
(sita)
