BRATISLAVA - Krajiny ako Slovensko či Česko prestanú byť len terčom zahraničných investícií. Samotné podniky z vyspelej časti východnej Európy začnú investovať v zaostalejších ekonomikách. Najnovšia štúdia OSN naznačuje, že po vstupe bývalých komunistických krajín do Európskej únie vzrastú miestnym podnikom výrobné náklady, a firmy si začnú hľadať lacnejšie regióny.
„Rast životnej úrovne a miezd v nasledujúcich rokoch môže ohroziť konkurencieschopnosť podnikov v odvetviach náročných na prácu,“ varuje OSN. Ak si tieto podniky budú chcieť zachovať svoju konkurenčnú výhodu, budú musieť investovať do výrobných kapacít v krajinách s lacnejšou pracovnou silou. „Tento trend postihne predovšetkým oblasť textilného a obuvníckeho priemyslu,“ píše sa v štúdii.
Slovensko sa odchodu tradičných výrobcov zatiaľ podľa ekonómov nemusí báť. „Oproti Česku alebo Slovinsku máme nižšie platy, čo je pre podniky dobré. V náš prospech hovorí aj lacná a dostupná dopravná cesta. To nás posúva do pozície, z ktorej budeme môcť v budúcnosti konkurovať aj menej rozvinutým krajinám, napríklad Bosne alebo Chorvátsku. Našou výhodou však už vtedy bude členstvo v únii a stabilná politická situácia,“ myslí si Martin Barto, šéfekonóm Slovenskej sporiteľne.
Ak stredoeurópske podniky doteraz aj investovali v zahraničí, menej vyspelú časť kontinentu si nevšímali. „Investovali najmä do rozvinutých krajín. No aj tu nastáva posun a firmy sa začínajú orientovať na blízkych obchodných partnerov. To platí najmä v prípade slovenských, českých a maďarských podnikov,“ hovorí správa OSN.
Slovenské firmy sa v rebríčkoch veľkých investícií vo východných krajinách objavujú zatiaľ sporadicky. Podľa výšky zahraničných aktív sa spomedzi všetkých podnikov strednej a východnej Európy umiestnil na dvadsiatom mieste púchovský Matador. Známe sú však aj investície ďalších firiem - ružomberská investičná skupina Ecoinvest sprivatizovala celulózku v Bosne a Hercegovine, alebo bratislavská rafinéria Slovnaft sa snaží presadiť na poľskom trhu.
Jednoznačne najaktívnejšie sú v oblasti zahraničných investícií ruské korporácie, ktorých sila spočíva v nerastnom bohatstve krajiny. Väčšina investícií pochádza od ruských ťažobných spoločností, ktoré investovali viac ako 14 miliárd dolárov. Svedčí o tom prvé miesto ruskej petrochemickej skupiny Lukoil v rebríčku investorov.
Za Ruskom nasleduje so štyrmi miliardami Maďarsko, ďalej Poľsko s miliardou dolárov a Slovinsko, Chorvátsko a Česká republika s investíciami v hodnote 800 miliónov dolárov. Zvyšných trinásť krajín investovalo spolu 1,6 miliardy dolárov.
Autor: JOZEF GRYGATOMÁŠ VELECKÝ
