„Sťažnosti sú v mnohých prípadoch nepochopiteľné. Použitie tela je často veľmi decentné a estetické a má úzky vzťah k produktu, napriek tomu príde na to sťažnosť,“ hovorí Milan Lechnický z Rady pre reklamu.

„Ľudia nie sú schopní prijať nahotu v reklame, ale napríklad v inom type programu proti nej nič nemajú,“ hodnotí odborník na reklamu Radoslav Kutáš z Rady pre vysielanie a retransmisiu, kam prichádzajú podnety proti reklame v elektronických médiách. „Nahotu dokážu tolerovať vo filmoch i v spravodajstve, no na billboardoch či v reklamných šotoch akékoľvek poodkrytie ľudského tela vyvolá pobúrenie.“

Oveľa menej podnetov je na klamlivú reklamu. Nemyslí si, že v slovenskej reklame sa používa prehnaná nahota alebo prehnaný vulgarizmus. „Miestami sa mi zdá, že slovenská reklama je dokonca nudná. Myslím si, že kreativita reklám na Slovensku dostatočne odráža tradície a do značnej miery toleruje slovenský konzervativizmus.“

Sťažnosti prichádzajú aj na reklamu, v ktorých je dieťa zobrazené v nebezpečnej situácii, alebo ktorá podľa nich navádza na nespravodlivé konanie. Napríklad reklama na Relax Fruit drink, v ktorej spadne dieťa zo schodov či reklama na farbu, v ktorej padla neúctivá poznámka k veku staršej panej – rada však nezistila porušenie zákona ani etiky.

Agentúry „štipľavé“ námety využívajú rady, lebo aj keď sa objaví niekoľko pohoršených reakcií, reklama sa väčšinou stane stredobodom pozornosti.

„Je to principiálna vec, reklama musí zaujať,“ vysvetľuje Lechnický, „je už vecou odhadnutia, čo je primerané a čo je neprimerané. Niekedy sa hranice prekračujú zámerne. Závisí od typu produktu a od situácie. Niekedy to vyjde, niekedy nie.“