V stredu dostal ocenenie aj režisér Juraj Jakubisko. S politickou reprezentáciou, ktorá ho vybrala na ocenenie, bol spokojný. „Nie je totiž vždy dôležité ceny získavať, ale od koho ich človek dostane,“ povedal. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Na politické zmýšľanie pri vyznamenávaní sa prihliadalo nielen za komunizmu, ale aj počas Mečiarovej éry.
Keď v roku 1998 prevzal Vladimír Mečiar aj prezidentské právomoci, nelenil a vyznamenal svojich politických partnerov. Oľge Keltošovej udelil Rad Andreja Hlinku, ktorý sa udeľuje za zásluhy o vznik štátu. Porušil však zákon, lebo vyznamenanie neudelil ku dňu vzniku republiky, teda k 1. januáru. Keltošová preto neskôr vyznamenanie vrátila.
Rady Ľudovíta Štúra Mečiar udelil poslancom HZDS ešte v októbri 1998, pár dní predtým, ako sa vlády ujala prvá Dzurindova vláda.
Prezident Rudolf Schuster je od svojho nástupu do funkcie opatrnejší. Nevyznamenáva aktívnych politikov. Aj preto začali v posledných rokoch vyznamenania nadobúdať prestíž.
„Dôvod na vyznamenanie nie je politický ako v minulosti. To nemožno vôbec porovnávať,“ povedal pred časom pre SME bývalý minister kultúry Milan Kňažko. On sám kedysi socialistické vyznamenanie „zaslúžilý umelec“ vrátil. „Ocenenie prijímam rád,“ povedal režisér Juraj Jakubisko, ktorý dostal Pribinov kríž II. triedy. S politickou konšteláciou, ktorá ho vybrala na ocenenie, bol spokojný. „Nie je totiž dôležité ceny len získavať, ale dôležité je aj to, od koho ich človek dostane,“ povedal.
„Udelenie štátneho vyznamenania chápem ako spoločenské uznanie práce cirkvi,“ povedal na Nový rok predseda Konferencie biskupov Slovenska a spišský sídelný biskup František Tondra, ktorý prebral Pribinov kríž I. triedy.
Bývalý hokejista Jozef Golonka povedal, že svoje vyznamenanie (Pribinov kríž II. triedy) nechápe osobne, ale ako obrovské ocenenie, ktoré patrí celému športu: „Myslím si, že prezident myslel pri návrhu na vyznamenanie aj na to, že športovci tiež šíria aj šírili slávu Slovenska po celom svete.“ (mar, sita)
