Dlhú tradíciu majú preto rady udeľované v starých monarchiách, napríklad Podväzkový rad, ktorý udeľuje anglická kráľovná, vznikol už v roku 1348. Známym bol tiež Rad zlatého rúna, ktorý udeľovali habsburskí cisári. Dnes existujú dva druhy tohto radu, jeden udeľuje španielsky kráľ, druhý hlava habsburskej rodiny.
Po vzniku Československa sa aj štátne vyznamenania prispôsobili novým pomerom. V roku 1922 vznikol Rad bieleho leva, najvyššie štátne vyznamenanie. Jeho podoba a obsah sa niekoľkokrát zmenili, vyznamenanie však prežilo aj rok 1989. Od roku 1990 bolo najvyšším vyznamenaním Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. V roku 1990 ho dostal napríklad francúzsky prezident Francois Mitterrand a spisovateľ Josef Škvorecký.
Množstvo socialistických vyznamenaní po revolúcii nahradili nové. Vznikol Rad T. G. Masaryka a Rad M. R. Štefánika.
Po rozpade federácie pred desiatimi rokmi si každá z nástupníckych krajín nanovo definovala vyznamenania. Čechom zostal Rad bieleho leva a Masarykov rad, pribudli Medaila za zásluhy a Za hrdinstvo.
Slovenská republika si vytvorila vlastný systém vyznamenaní. Rad bieleho kríža dostávajú cudzí štátni občania – najčastejšie hlavy štátov a veľvyslanci. Nositeľmi najvyššej prvej triedy tohto radu sú však napríklad aj rakúsky kardinál Franz König či grafik Koloman Sokol, žijúci v USA.
Kríž M. R. Štefánika sa udeľuje ako vojenské ocenenie.
Najčastejšie sa udeľuje Rad Ľudovíta Štúra a Pribinov kríž, ktoré dostávajú slovenskí občania.
Všetky naše vyznamenania sú v troch triedach – čím väčšie zásluhy, tým vyššia trieda.
Žiadne z vyznamenaní nie je spojené s peňažnou sumou. Nositeľ dostane len insígnie – samotné vyznamenanie s príslušnou stuhou – a listinu o jeho udelení. (mar)
