BRATISLAVA – Udeľovanie štátnych vyznamenaní sa po novembri ‘89 značne zmenilo. Za komunizmu dostávali vyznamenania najmä členovia KSČ – výnimky výnimočne tvorili úspešní športovci a občas vedci.
Všetci vyznamenaní museli prejsť straníckym sitom. Formálne vyznamenania tak, ako dnes, navrhovala vláda a odovzdával prezident, posledné slovo však mali stranícke orgány.
Vyznamenávalo sa predovšetkým za zásluhy o „budovanie socialistickej vlasti“.
„Straníci si na vyznamenaniach zakladali, pre nomenklatúru signalizovali aj postavenie vyznamenaného. Ak niekto dostal na šesťdesiatku Rad Víťazného februára alebo Rad práce, znamenalo to, že je v kurze. Ak dostal len vyznamenanie Za vynikajúcu prácu, znamenalo to, že jeho kariéra je na zostupe,“ hovorí historik Jan Pešek.
Stávalo sa, že vyznamenania v Prahe udeľovali aj každý deň – dostávali ich jubilanti. Inokedy ich dávali hromadne – nie v Prahe, ale komunistickí funkcionári chodili s metálmi za ľuďmi.
V polovici septembra 1988 vydala tlačová kancelária správu, že pri príležitosti päťdesiateho výročia chemickej výroby v Dubovej (neďaleko Brezna) kandidát predsedníctva ÚV KSČ, tajomník ÚV KSS Miloslav Hruškovič a ďalší hostia odovzdali významné štátne, rezortné a podnikové vyznamenania viac ako 270 najlepším pracovníkom podniku.
Hromadné akcie, pri ktorých dostali vyznamenania stovky ľudí, bývali pri príležitosti štátnych sviatkov. Niekedy však stačilo, že rokoval ústredný výbor KSČ a delegátom napadlo, že by sa patrilo vyznamenať zopár súdruhov. Takmer vždy sa vyznamenávalo aj cez prestávky počas rokovaní zjazdov KSČ.
Prezident zriedka odovzdával vyznamenania osobne, dostali ich od neho len výraznejšie osobnosti komunistického života a najlepší športovci, prípadne zahraniční hostia, aj to nie vždy.
Pri odovzdávaní bývali mnohí členovia výkonnej a zákonodarnej moci. Keď v roku 1988 generálny tajomník Miloš Jakeš odovzdával zaslúžilým predvojnovým členom a členkám KSČ za celoživotnú obetavú prácu pre stranu Rad Klementa Gottwalda, prizerali sa tajomníci ÚV KSČ Karel Hoffmann a Jan Fojtík, prvý tajomník ÚV KSS Ignác Janák, predseda výboru pre stranícku prácu v ČSR Karel Urbánek a vedúci oddelenia ÚV KSČ Vladimír Pátek.
Podobne to vyzeralo pri všetkých vyznamenávaniach. Účasť na nich totiž znamenala skoro stopercentnú šancu dostať sa do televíznych správ a do novín.
Počas vyznamenávaní k 1. a 9. máju sa zaplnila Španielska sála Pražského hradu „vynikajúcimi pracovníkmi a kolektívmi“ z celej ČSSR. Podobne to vyzeralo pri zjazdoch JZD a JRD, keď Rad práce dostával jeden predseda družstva za druhým.
Autor: RICHARD FILIPKOBARBORA TANCEROVÁ
