Laetitia Colombaniová (1976) doteraz zrealizovala dva krátkometrážne filmy, roku 1998 a 1999. Tri roky študuje film na Ecole Louis Lumiere, popritom pôsobí v divadle ako herečka. FOTO - SPI INTERNATIONAL
„Možno sme všetci trošku erotomani, muži aj ženy,“ hovorí francúzska režisérka LAETITIA COLOMBANIOVÁ. „Keď sme zaľúbení, všetky slová a všetky gestá si vykladáme tak, aby svedčili o tom, že sme milovaní.“ Erotomanskú hrdinku v jej režisérskom debute, ktorý je variáciou na tému šialená láska - amour fou, hrá mladučká superhviezda Audrey Tautouová.
Film Laetitie Colombaniovej Ľúbi ma, neľúbi ma, ktorý sa práve začína hrať v slovenských kinách, nie je len taký bežný debut. Vo Francúzsku ho už videlo 600-tisíc divákov a kritici neprestávajú chváliť jeho príbeh, ktorý má v každom prípade čosi, čo sa vo filme cení nad zlato: nápad.
Scenár si chystala štyri roky. Ale s jej vlastným životom vraj tento príbeh nijako nesúvisí. O svojom filme tvrdí, že je to triler, aj keď v ňom hlavné miesto zaberá ľúbostná vášeň. Miluje ten žáner, ako diváčka, aj ako režisérka, lebo je to priestor pre napínavú hru s publikom.
Francúzska kritika tvrdí, že Ľúbi ma, neľúbi ma je veľmi ženský film - svojím videním, svojou láskou k detailom - ružiam, kľúčom. Erotománia je podľa štatistík diagnóza, ktorou trpia na osemdesiat percent ženy, uznáva Colombaniová. Ale ženský film? Také označenie sa jej nezdá. „Napokon, ženské filmy nakrúcajú aj muži. Napríklad Bertolucciho Zvodná krása je pre mňa ženský film. A nakrútil ho muž.“
Prečo ste si vybrali Audrey Tautouovú? Aké predpoklady, okrem svojho obrovského úspechu, mala pre túto rolu?
„Vybrala som si ju v momente, keď sa Amélia z Montmatru iba začínala vo Francúzsku premietať.“
Nepoznali ste ju v tejto úlohe?
„Nie, nevidela som ju. Ale poznala som ju z iných francúzskych filmov, napríklad z Vénus Beauté, a zdala si mi veľmi dobrá.“
Čím?
„Mala sviežosť aj naivitu či dôverčivosť, ktorú si tá rola žiadala. Potrebovala som, aby bola presvedčivá v oboch registroch - teda, aby bola najskôr divákom sympatická a potom aby sa jej zľakli.“
Ako ste sa vyhli tomu, aby si vaši diváci spájali Audrey Tautouovú len s Améliou?
„Neurobila som nič pre to, aby som sa priblížila, ani vzdialila filmu Jeana-Pierra Jeuneta. Pre mňa je to celkom iný príbeh, aj iná postava. Len som sa pokúsila nakrútiť svoj film, neobzerala som sa po ostatných.“
V tomto filme ste ukázali hrdinku v dvoch verziách, ktoré sú vlastne dvoma základnými ženskými archetypmi: ženu - nevinnosť a nebezpečnú ženu. Nie sú tieto typy do istej miery tiež len schémy?
„Nemyslím si, že by existovali, ako hovoríte, dva typy ženy. To je hrozné zjednodušenie. Ľudská bytosť je prototyp. Podľa mňa sa nikto nedá niekam zatriediť. Mojím zámerom nebolo dať týmto postavám všeobecný rozmer, ani som nechcela, aby zastupovali nejakú časť ľudstva. Chcela som vyrozprávať zvláštny príbeh zvláštnych postáv.“
V polovici filmu začínate rozprávať príbeh odrazu z celkom inej perspektívy. Prečo ste sa rozhodli pre tento zdvojený pohľad, pre formu zdvojeného príbehu?
„Pripadalo mi zaujímavé premiestniť diváka do pozície Angeliky. Chcela som, aby videl skutočnosť tak ako ona, aby s ňou v istom zmysle prežíval jej šialenstvo. Ona svojmu príbehu verí a ja som chcela, aby ste mu verili s ňou, skôr než objavíte ten druhý zorný uhol, zorný uhol normálnosti a reality. Mala som tiež chuť pohrať sa s tým, čo divák vidí a čo si myslí, že vidí. Trošku ako v Šiestom zmysle Nighta Shyamalyana: veľa toho nevidíme, ale naša myseľ pracuje aj sama a zvyšok si predstaví.“
Existuje šialená láska?
„Myslím, že existuje. Raz som vystupovala v jednom rozhlasovom programe, do ktorého volalo obrovské množstvo ľudí a všetci rozprávali o svojej šialenej láske. Väčšina z tých príbehov sa skončila zle, ale nie všetky. To, čo sa v jednej chvíli odohráva medzi dvomi ľuďmi, závisí od toľkých vecí! Je to nesmierne vzrušujúce.“
A nevinná?
„Nevinná láska? Neviem veľmi, čo to je.“
