Populárny český katolícky kňaz Tomáš Halík vydal zbierku esejí a zamyslení. Kniha je rozdelená do troch častí: v prvej, najdlhšej, (Labyrintem světa) píše o cestách do Indie, Japonska, Egypta a Izraela, Ruska či Antarktídy. Druhú časť - Labyrintem vlastního osudu - tvoria dva texty, v ktorých autor uvažuje nad vlastným kňazstvom a nad duchovným rozmerom politiky. Tretia, záverečná časť, je venovaná filozofii a náboženstvu.
Tomáš Halík je dnes tým, komu sa s nadsádzkou hovorí „letiskový intelektuál“ - človek, ktorý nepretržite dostáva pozvánky na kongresy a konferencie, takže ak je dobrá sezóna, odlieta z jedného medzinárodného fóra či kolokvia hneď na druhé. Túto ironickú charakteristiku samého seba pripúšťa a dokonca hovorí, že ho takýto spôsob života baví: pre človeka, ktorý roky nesmel cestovať, je to príťažlivé, navyše ide o možnosť prezentácie vlastnej krajiny a ešte k tomu o príležitosť stretávať sa s ľuďmi rôznych kultúr. Kto však prostredie medzinárodných konferencií trošku pozná, vie, že keď sa z intelektuála stane ich pravidelný návštevník, ide to spravidla s jeho myšlienkami z kopca: účastníci sa navzájom potľapkávajú po pleciach, potlesk v sále sa ozve, aj keď z úst rečníka vypadne akákoľvek trivialita.
Tomáša Halíka vysvätili za kňaza tajne roku 1978. Do roku 1989 pôsobil v podzemnej cirkvi, venoval sa výrobe samizdatov a bytovým seminárom a ešte stihol robiť psychoterapeuta narkomanom. Je to teda človek, o ktorom môžeme predpokladať, že by si mal úskalia letiskového intelektuálstva uvedomovať. Tomáš Halík sa snaží svoju skúsenosť cestovateľa zužitkovať literárne aj teologicky, vydávať sa na púte, ktoré s „konferenciami“ nemajú veľa spoločné. Sám o svojich cestách píše: „Nebyly to turistické zájezdy ani jen pouhé pracovní cesty; byly to v mnoha případech ‘poutě‘, se vším, co to v duchovní tradici znamená: odvahu vyjít z navyklého, vzít na sebe všechna rizika znejistění a posunů dosavadních horizontů, trpělivost k vnímání a naslouchání věcem zprvu cizím a málo srozumitelným.“
Aby ste si to vedeli predstaviť: napríklad do Antarktídy sa vypravil s priateľom, nocoval na snehu v stane, v noci „lovil“ na rozbúrenom mori odplavený katamaran - letiskoví intelektuáli takéto veci bežne nerobia.
Dostal sa do rozporu s cirkevným establishmentom aj s komunistickým režimom a bojovnými ateistami všetkého druhu - aj o tom píše a ako najschopnejší autor sa prejavuje práve vo chvíľach, keď zachytáva a vyvracia rôzne mýty, šovinistické útoky, tradované prostopravdy o viere a náboženstve, nacionálne a totalitné resentimenty alebo historické nánosy červených odtieňov. Píše o tom, prečo je katolícka cirkev v Českej republike v nemilosti, aké klišé sa viažu na husitstvo, snaží sa odpovedať na otázku, čo to znamená byť kňazom, opisuje, aké úskalia so sebou nesie život v celibáte. Nezabudnime, že Česko patrí k najsekularizovanejším krajinám dnešnej Európy: „Možná, že bychom jeden kořen české sekularizace mohli najít také v oné stálé snaze překovat dějiny ideologickými kladivy na kovadlině momentálních politických zájmů. Čeští katolíci s tím mají bohaté zkušenosti - v době po stalinských procesech s katolickými kněžími a intelektuály a proměny klášterů na koncentráky či vojenské sklady se točila Vávrova filmová husitská trilogie se sugestivními obrazy pupkatých prelátů nenávistně sledujících Husovu popravu, kde obrazy kněží - dodnes uvízlé v ‘pseudopaměti‘ veřejnosti nápadně připomínají obrazy proradných a poživačných židů, prznících křesťanské panny v německých dějepravných filmech.“
Miestami dosť zaujímavé čítanie narušia snáď len nešváry, ktoré si doniesol práve z medzinárodných fór: potreba zdôrazňovať, koho všetkého pozná, kde raňajkoval či obedoval s Václavom Havlom, o čom dumal, keď ho Havel spomenul ako možného budúceho prezidenta. Alebo časté vymenovávanie filozofov a mysliteľov: ako keby často slúžili ani nie tak textu a argumentácii, ale skôr ako dôkaz autorovej fundovanosti.
Autor: ADAM DRDA
