Nemci majú značné obavy o svoju budúcnosť – za momentálnej zlej hospodárskej situácie sa boja všeobecnej chudoby. Ako uvádzajú najnovšie prieskumy popredných ústavov v krajine, len trikrát od druhej svetovej vojny bola v NSR na začiatku niektorého roku medzi ľuďmi taká zlá nálada ako teraz.
„Šíria sa obavy, že sa ľudia budú musieť zriecť konzumného pohodlia a blahobytu,“ hovorí riaditeľ Ústavu pre výskum voľného času (BATT) v Hamburgu Horst Opaschowski. Mnohí súdia, že vysoký životný štandard, akým dnes Nemci žijú, nie je možné udržať a že dôjde k rozsiahlemu sociálnemu poklesu.
Podobne nepriaznivý obraz ukazuje tradičná výročná anketa demografického ústavu v juhonemeckom Allensbachu: len 31 percent opýtaných vstupuje do nového roku s nádejou a 61 percent s veľkou skepsou. Taká temná nálada vládla podľa demografov len v roku 1950 v čase kórejskej vojny, v roku 1973 za svetovej ropnej krízy a na začiatku 80. rokov v reakcii na zlé ekonomické ukazovatele predtým, než sa v roku 1982 ujala moci konzervatívna vláda Helmuta Kohla.
„Kocovina“ vládne tiež v hospodárskych kruhoch. Celých 37 zo 44 sledovaných hospodárskych odvetví ráta v roku 2003 so stagnáciou alebo dokonca s klesajúcou produkciou či odbytom. Ukazuje to prieskum Ústavu nemeckého hospodárstva (IW) v Kolíne nad Rýnom.
V tridsiatich ôsmich odvetviach sa plánuje ďalšie prepúšťanie pracovníkov. Niet preto divu, že popredné ekonomické ústavy v krajine korigovali rastovú prognózu na tento rok dole na slabé jedno percento. Navyše sa ráta s ďalším výrazným vzostupom nezamestnanosti z terajších štyroch miliónov na 4,5 milióna ľudí bez práce.
Od 1. januára vchádza do platnosti rozhodnutie vlády Gerharda Schrödera (SPD), že Nemci sa musia zmieriť s novým zvýšením cien a sociálnych odvodov.
LUBOŠ ŠEBESTÍK, čtk, Berlín
