. Scenár napísala podľa poviedky Rudolfa Slobodu Jesenná (zato) silná láska, sama režíruje a nemá výrazný problém ani s producentom, pretože je to opäť len ona. Tvorivý ošiaľ? Nie, realizuje svoj dávnejší sen a sľub, ktorý dala Slobodovi, že táto jeho poviedka raz uzrie filmové plátno. Jej kinoverziu chce pomenovať Jesenný ošiaľ.

Námet
Na plátne vo farbách teplej jesene ožije láska zrelého Skladateľa k mladučkej Poetke. "Je to komorný príbeh, na prvý pohľad jednoduchý, ale so zložitou analýzou, psychologickou sondou," hovorí začínajúca filmová režisérka Zita Furková. "Milenecký vzťah je tu metaforou tvorby, ktorá sama je ošiaľom a vášňou. Láska, i keď rovnako vášnivá, je oproti nej len chorobou citu."

Ako vznikol nápad
Istý čas bola herečka Zita Furková umeleckou šéfkou Astorky. V tomto období presvedčila prozaika Rudolfa Slobodu, aby si vyskúšal aj dramatický text. Vďaka nej vznikli a dodnes sa úspešne hrajú dve jeho hry -Armagedon na Grbe a Macocha. Slobodovi tak sprostredkovala živý dotyk s divadlom a jeho publikom. Stretávali sa a veľa zhovárali. "V ten deň sme debatovali o Rilkem. Dlho, zaujímavo, vyčerpávajúco. Nejako som sa dostala aj k Rudovej poviedke Jesenná (zato) silná láska a napadlo mi, že by som ju rada sfilmovala. A on, so svojím typickým podozrievavým úsmevom cez oči, mi povedal: "No dobre." Bolo to začiatkom roku 1995. V tom istom roku uprostred jesene nás Rudo dobrovoľne opustil," spomína Zita Furková.
"Rudo ma vždy oslovoval, inšpiroval, ale aj vzdelával. Od svojej mladosti nosil v sebe jeseň, metaforu prechodu do zimy, ničoty, zániku. V poviedke ma zaujal problém muža, ktorý cíti svoje biologické hodiny. Muža - narcisa a egoistu, ale v slobodovskej definícii, kde sebectvo je podstatou duše a obsahuje určitú vznešenosť. Po Rudovej smrti som sa k nej nevedela dlho vrátiť. Až teraz prišiel jej čas. Myslím si, že by bol dnes rád."
Zita Furková už režírovala v divadle. Svoju úspešnú inscenáciu hry Dom Bernardy Alby ladila komorne a komorným bude aj tento jej prvý film. Zažíva absolútnu slobodu tvorby - je producentkou, režisérkou a scenáristkou v jednej osobe. Autori námetu textu (R. Sloboda) a hudby (A. Bruckner), ktorá má byť rovnocenným dramatickým spoluhráčom hercov aj výtvarného obrazu, už nežijú. Ostalo ich dielo a pokus (re)interpretovať ho.

Skladateľ
Režisérka Zita Furková si dlho nevedela vybrať predstaviteľa hlavného hrdinu. Nakoniec jej voľba padla na herca SND Jozefa Vajdu, ktorý kvôli úlohe skladateľa schudol, obmedzil návštevy posilňovne, nechal si narásť dlhšie vlasy, celkovo vymenil svoj civilný športový imidž za podstatne "výtvarnejší".
Zmenu neľutuje: "Môj hrdina mi je blízky už len tým, že ide o umelca v procese tvorby, pripomína mi vlastné stavy, napríklad pred premiérou. Hľadá inšpiráciu, múzu, chce sa dopracovať k nejakému výsledku. Zažívam to aj ja. No, a hudba je v živote človeka niečo ako chlieb. Nepatrím medzi spievajúcich hercov, ale neskutočne ma oslovuje."

Poetka
Na postavu mladej Poetky robila režisérka nákladný casting. Keď už bola takmer pevne rozhodnutá vybrať si medzi konkrétnymi siedmimi dievčatami, raz ráno pri raňajkách jej zrak padol na novinovú stranu, kde zbadala tvár, o ktorej okamžite vedela, že ju chce. V tej chvíli vôbec netušila, o koho ide a či zaujímavé mladé dievča dokáže aj hrať. Asi mala šťastie, pretože to bola tvár Ester Geislerovej, začínajúcej českej herečky, mladšej sestry hviezdy českého filmu Ane Geislerovej. V ten istý deň večer sa režisérka s hlavnou predstaviteľkou stretli pri káve na Kavčích horách.
Ester Geislerová skúsenosti s kamerou má. Koncom leta ukončila nakrúcanie filmu Hodina tanca podľa románu Pavla Kohouta. Minulý rok sa stala víťazkou národného kola medzinárodnej súťaže Elite Model Look. "Je to už naozaj prestížna súťaž v modelingu a je príjemné vyhrať ju. Na móle sa dajú využiť herecké skúsenosti, i keď je poloha vždy rovnaká: stále musíte byť milá a dobručká. Najviac sa tam sleduje, ako pristupujete k práci - vyžaduje sa profesionalita za každých okolností. A filmovanie - to je naozajstné vybitie. Najmä táto úloha je veľmi ťažká. Poetka je plná rozporov. Je mi niečim blízka (aj ona je vamp! - smiech). Celkovo som však úplne iná. Nie som taká búrlivá, zúrivá, ani drzá. Moja postava je šialená. Zdá sa, že ma posilňuje, pretože cez ňu môžem pochopiť veľa vecí - viem napríklad presnejšie, čo je úlet a choroba."
V najbližšom čase čaká Ester maturita na grafickej strednej škole v Prahe. Potom si plánuje dať so štúdiom aspoň ročnú pauzu, aj keď vážne uvažuje o dokumentaristike na DAMU alebo o novom odbore nové médiá na pražskej Akadémii výtvarných umení.