Čo znamenalo pre Čechov rozdelenie?
„Podľa prieskumov to bol krok zlým smerom. Z hľadiska racionality to bola snaha vyjsť v ústrety určitým tlakom a požiadavkám slovenskej strany. Domnievam sa, že pre Čechov bola Česká republika neplánované dieťa, ktoré mali so Slovákmi.“
S odstupom času sa množia tvrdenia, že rozdelenie bolo nevyhnutné. Aj vy by ste to tak povedali?
„Nemôžem povedať, že sa vyčerpali všetky demokratické a ústavné prostriedky, aby sa Česko-Slovensko udržalo. Keby postupovali podobným spôsobom politické elity v Kanade, tak by už táto krajina dávno neexistovala. Nebolo by Belgicko, Taliansko alebo Španielsko. Myslím si, že túto tézu možno prijať vzhľadom na naturel, metódy a smerovanie politikov, ktorí boli hlavnými aktérmi rozdelenia, a tým nemyslím len Klausa a Mečiara. Takže Masarykova a Štefánikova idea nebola vzatá do úvahy. Bol to ahistorický krok.“
Bolo podľa vás rozdelenie produktom politikov alebo aj vôle obidvoch národov?
„Bol to krok politikov proti vôli obidvoch národov.“
Pomáhalo Čechom ako argument za samostatnú existenciu poznanie, že Slovensku sa darí horšie a zaostáva?
„Rozhodne. Česká reprezentácia používala ekonomickú argumentáciu ako jedinú z hlavných v prospech obhajoby rozdelenia. Názor, že Slovensko by zabrzdilo ekonomickú transformáciu, bol bežný. S odstupom času je zrejmé, že Slovensko by zabrzdilo divokú Klausovu privatizáciu a utrpeli by sme menšie privatizačné straty. Obrovské náklady, ktoré obidve strany zaplatili za rozdelenie, boli porovnateľné so stratami na privatizácii, ak nie väčšie.“
Na Slovensku je 1. január štátnym sviatkom, v Čechách nie. Česko zase oslavuje 28. október, deň vzniku Československa. O čom to svedčí?
„Pre Čechov je československá tradícia niečím oveľa živším a aktuálnejším, na rozdiel od Slovenska je súčasťou ich identity. Československo bolo v regióne krajinou, ktorá ďaleko presahovala príznačnosť českého a slovenského národa. Tento inštrument sme zahodili a vinou toho máme problémy s Rakúšanmi a podobne.“ (sp)
