Pondelok, 8. marec, 2021 | Meniny má Alan, AlanaKrížovkyKrížovky
ŠPORTOVÉ OSUDY A MÍĽNIKY

Divín: strieborné korčuľovanie na jednej nohe

Krasokorčuliari sú vraj športovci zvláštneho razenia. Karol Divín, strieborný olympijský medailista zo Squaw Valley 1960, dvojnásobný majster Európy (1958, 1959), sa nad tou poznámkou pousmial. S nadhľadom začal pred nami nahlas dumať nad československou

futbalovou jedenástkou storočia. Nevie sa rozhodnúť - do útoku by postavil Františka Veselého, Josefa Bicana, Jozefa Adamca. Do zostavy sa mu však v mysli tlačí Emil Pažický. Zamyslel sa - a vysypal z rukáva slávne zloženie NV Bratislava, v rokoch 1949-1951 trojnásobného majstra republiky. Karol sa narodil 16. februára 1936 v Budapešti, ale „pokrvne“ sa hlási k bratislavskej Kuchajde. A k nej patril futbal, hokej, ale i krasokorčuľovanie. Ku všetkému mal blízko, lenže otec Anton sa stal v maďarskej metropole z futbalistu korčuliarom a syn sa „potatil“.

Skryť Vypnúť reklamu

Silné puto k domovu

Strieborný olympijský medailista býva s manželkou Mirkou v dvojizbovom byte v paneláku malebnej brnianskej štvrte v Kohoutoviciach. V jednej izbe sú tri krištáľové poháre. Domáci pán nevie, kde ich vyhral, vkusne dotvárajú interiér. Slávne medaily má uschované v dolnej zásuvke sekretára. Na čestnom mieste sú zarámované rodinné fotografie so synom, s dvoma dcérami a so šiestimi vnúčencami. „Aj keď som pestoval zimný šport, milujem leto na našej chate v Kunštáte smerom na Svitavy. Dnes je to môj šport. Prechádzky lesom, zbieranie hríbov. Zahrám si aj tenis,“ usmieval sa mladý dôchodca (tak sa Divín charakterizoval), ktorý sa úspešne vystrábil z operácie bedrového kĺbu. Silné Divínovo puto k rodine potvrdzuje príklad z roku 1963. „Prišiel za mnou majiteľ Ice Capades Joe Harris s ponukou na vystupovanie v jeho revue. Povedal som mu - ak to vybavíte oficiálne, neodmietnem, inak áno. Kto by nechal rodičov v Bratislave samotných?“ spomínal Divín pred krasokorčuliarskymi majstrovstvami Európy 2001 v hlavnom meste Slovenska. Najvrúcnejší vzťah k domovu majú práve svetobežníci.

Skryť Vypnúť reklamu

Zlato pred kamarátmi

Spletité životné cesty Divínovcov sú rakúsko-uhorskou a československou mapou. Dedo sa narodil v Mariánskych Lázňach. Odtiaľ sa presťahoval do dnešného rumunského Aradu, vtedy uhorského. „Ku koncu druhej svetovej vojny sme boli v podstate vojnovými utečencami. Pred frontom sme v klasickom dobytčom vagóne smerovali takmer mesiac do Prahy. Potom do Budapešti. Až odtiaľ som prišiel do Bratislavy. Mal som jedenásť. Otec prijal ponuku svetoznámeho odborníka Ivana Mauera. Ak ma na krasokorčuľovaní niečo bavilo, boli to skoky. Povinné cviky som sprvoti neznášal. Trénoval som ich od piatej do siedmej ráno pri malej lampe v rohu ešte nezastrešeného zimného štadióna,“ spomína Karol Divín na začiatky, v ktorých znamenali prelom majstrovstvá Európy 1957 vo Viedni. „Po povinných cvikoch som bol tretí, ale zakorčuľoval som najlepšiu voľnú jazdu. To ma posunulo na druhú priečku.“

Skryť Vypnúť reklamu

O rok bol šampionát v Bratislave. „Aj vy chcete vidieť predovšetkým olympijskú medailu?“ spýtal sa Divín, lebo uznávaný je jej svetový lesk. „Pre mňa má však najväčšiu cenu domáce zlato z päťdesiateho ôsmeho,“ hovoril a siahol naisto na to najzastrčenejšie, ale i najchránenejšie miesto v zásuvke. „Pod otcovým dohľadom som vtedy drel ako nikdy. Mal som trému. Vrcholná súťaž bola ani nie tristo metrov od môjho bydliska. Už som bol jedným z favoritov, prišlo sa na mňa pozrieť more priateľov. Štadión vtedy zastrešovali, všade vládol stavebný ruch. Vždy som si musel nájsť iný kúsok ľadu a inú lampu, ktorá ho osvetľovala,“ spomína Divín, ktorý šampionát 1958 potom vyhral, na štadióne pomenovanom neskôr po jeho nástupcovi Ondrejovi Nepelovi.

Nedostižný elegán

Skryť Vypnúť reklamu

Karol Divín sa ako prvý Európan pokúsil o trojitého rittbergera. Skok zvládol. Pred olympiádou v Squaw Valley na sústredení v Tatrách predviedol pre televízne kamery práve tento náročný prvok a čin oľutoval. Natrhol si totiž svalový úpon. Na ME do Garmisch-Partenkirchenu ani nešiel. Veľa nechýbalo a nedostal by sa ani na olympiádu. „Vtedajšiemu podpredsedovi našej telovýchovy som musel sľúbiť jediné - že preteky dokončím. Aby som vraj necestoval na výlet. Sľúbil som. Všetko zlé je na niečo dobré. Ešte som sa zlepšil v povinných cvikoch. Kalkuloval som. Na skvelých zámorských skokanov Davida Jenkinsa a Donalda Jacksona nemôžem stačiť. Tak som do omrzenia cvičil osmičky, protizvraty, paragrafy,“ opisuje začiatok cesty za olympijským striebrom K. Divín. Pod Skalnatými vrchmi skutočne po povinných jazdách viedol. Predstihol ho iba Jenkins, Jacksona zdolal! Vyskákal všetky skoky okrem trojitého rittbergera, prakticky jazdil na jednej nohe. Ťažil z nedostižnej elegancie, ktorej dominoval povestný mesiac.

Skryť Vypnúť reklamu

Najkrajší skok je vysoko-ďaleký

Divín priznáva, že dlho bol skôr horším žiakom. Aspoň podľa známok. Tie krasokorčuliarske a neskôr i trénerské a odborné mali najvyššiu hodnotu. „Vždy som musel niečo doháňať. V Prahe češtinu, v Bratislave slovenčinu, doma sme sa zhovárali po maďarsky s prvkami českoslovenčiny.“ Malo to výhodu, spozoroval talent na reči. „V krasokorčuliarskom svete už v mojich časoch prevládala angličtina. Pustil som sa do nej. Ruština a nemčina mi problémy nerobili,“ vyslovoval slovenčinou čistou ako televízny komentátor.

Najväčšie trénerské úspechy zožal v Kanade. Za ideálneho korčuliara vždy považoval Hayesa Alana Jenkinsa, štvornásobného majstra sveta z prvej polovice päťdesiatych rokov. „Nerobil trojité skoky, ale bol zo všetkých korčuliarov najštýlovejší. To kraso- v názve môjho športu má ťažiskový význam. Hoci uznávam, že skoky sú jeho korením.“

Skryť Vypnúť reklamu

Štvoritý už prestáva byť raritou. Kam sa bude uberať vývoj? Jestvuje šanca na pätoritý skok? „Teoreticky áno. Ak si človek s danosťami Michaela Jordana obuje korčule. Ivan Mauer vyrátal, že na jednu obrátku treba dvadsaťdva stotín sekundy. Najdlhšie vydržal vo vzduchu - ako som počul - Donald Jackson. Deväťdesiatjeden stotín, ale pri jednoduchom axeli. Štvoritý skok, prirodzene, závisí aj od rýchlosti obrátky. Vývoj sa bude uberať cestou umeleckého prejavu. Som presvedčený, že do popredia sa bude drať prevedenie. Napríklad ideálne pekný skok je vysoko-ďaleký,“ potvrdzoval bývalý šampión, že svojmu remeslu rozumie dokonale.

Karol Divín nikdy neopúšťa elegantne starosvetský štýl španielskeho granda. Jeho rozprávanie je dobrodružné a farbisté. Skutočne - človek nezvyčajného razenia. Svetový.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní?
  2. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  3. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť
  4. Čo napĺňa v práci úspešné ženy v jednej z najznámejších firiem?
  5. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  6. Nové číslo Historickej revue
  7. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  8. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  9. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  10. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  1. Faculty of Management Comenius University in Bratislava
  2. Čo napĺňa v práci úspešné ženy v jednej z najznámejších firiem?
  3. Svieže jarné ceny v PLANEO Elektro sú aj v marci extra výhodné
  4. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní?
  5. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  6. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  7. Nové číslo Historickej revue
  8. Veolia dostala exkluzívne do správy projekt SKY PARK
  9. AS EUBA vyhlasuje protest proti novele zákona o VŠ
  10. Firmy sa spojili s učiteľmi, rozhodli sa pomôcť chudobným žiakom
  1. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať? 25 424
  2. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia 14 917
  3. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými? 12 922
  4. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj 12 482
  5. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 10 582
  6. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou 9 385
  7. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami 9 344
  8. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele 8 234
  9. Nové číslo Historickej revue 7 949
  10. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 6 079
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu