Ústava totiž prezidentovi dáva právo udeľovať vyznamenania. Zákon hovorí, že návrhy na udelenie vyznamenania môže predkladať vláda, ktorej môže dať podnet štátny orgán alebo právnická osoba.

O rozpore medzi zákonom a ústavou sa diskutovalo napríklad v roku 1999, keď prezident vyznamenal čínskeho veľvyslanca nie na návrh vlády, ale len ministra zahraničia.

„Pán prezident všetky návrhy konzultoval s vládou, vláda vedela, že prezident ešte navrhne ďalších, a bola o všetkých menách informovaná. Napríklad niektorých z tých, ktorí boli dnes vyznamenaní, vláda nenavrhla len preto, lebo o nich nemala dostatok informácií. Nepovedal by som, že to bolo preto, lebo boli pre vládu politicky neprijateľní,“ povedal prezidentov hovorca Ján Füle.

Vo veci vyznamenaní sa zatiaľ ani vláda, ani kancelária prezidenta neobrátila na Ústavný súd, ktorý by mohol vydať jasné stanovisko. Vo väčšine krajín tradične patrí k právam hlavy štátu rozhodovať, kto dostane štátne vyznamenanie. „Prikláňam sa k interpretácii, že je to jeho (prezidentovo, pozn. red.) ústavné právo a on sa môže rozhodnúť,“ povedal ústavný právnik Peter Kresák.

Zákon o štátnych vyznamenaniach však podľa Kresáka nie je protiústavný. „Je tu potrebná miera spolupráce - bolo by ideálne, keby bola čo najlepšia. Ale to sa nedá nanútiť,“ myslí si.

(mar)